No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Odsúdenú matku malého chlapca mali obesiť. Život jej zachránilo rozhodnutie Ctihodnej rady

8. mája 2022 | | |  | 

Dňa 2. 9. 1686 cisárske vojská dobyli Budín, ktorý bol centrom osmanskej moci a tým sa definitívne začala rúcať ich moc v Uhorsku. Krajina bola vyrabovaná, obyvateľstvo schudobnené a žijúce v biede. Panoval tam neporiadok a bezprávie, čo využívali rôzne pochybné živly vo svoj prospech. V nezvyčajne vysokej miere sa zvýšil počet krádeží, lúpeží, vrážd a rôznych deliktov voči majetku.

Na opätovné nastolenie poriadku bolo nevyhnutné použiť čo najprísnejšie zákonné ustanovenia. Stávali sa aj prípady, keď sa nejaký nešťastník dostal do problémov kvôli menšiemu deliktu a sudcovia vtedy, pokiaľ to bolo v ich silách, takémuto človeku pomohli. Jeden z dobových prípadov sa odohral aj v Rimavskej Sobote.

Článok pokračuje pod reklamou


V roku 1692 v Rimavskej Sobote v dome čestného človeka žila poddaná Jutka Tóthová, manželka Gergelya Szútoryho. Vtedy niekedy sa jej narodilo dieťa a možno zo snahy prilepšiť si alebo len z pokušenia, otvorila pakľúčom truhlice, ktoré si domáci pán priniesol z vidieka. Z jednej truhlice si najskôr privlastnila šesť forintov a keďže domáci pán mlčal, tak pri najbližšej príležitosti vybrala odtiaľ ďalšie tri forinty.

Otvorila aj druhú truhlicu a premiestnila z nej med a rôzne odevné doplnky. Domáci pán si samozrejme všimol, že sa mu majetok v truhliciach zmenšuje, lenže tie boli stále pevne zamknuté. Jutka Tóthová urobila chybu, bola príliš chamtivá a napokon domáci pán u nej objavil odevné zvršky, ktoré mu chýbali z truhlice. Neváhal a okamžite ju za krádeže zažaloval.

Dňa 16. 6. 1693 zasadal v Rimavskej Sobote súd, pojednávanie viedli mestskí sudcovia János Perjessy a Ferencz Vitéz. Obvinená Jutka Tóthová na súde čiastočne svoju vinu zatĺkala a čiastočne priznávala. Svojou výpoveďou sa však čím ďalej, tým viac zamotávala a priťažovala si. Nasledovali svedecké výpovede, ktoré ju usvedčili.

Sudcovia pri vynesení rozsudku použili ustanovenie § 12 z druhej knihy zákonov svätého Ladislava. Pre Jutku Tóthovú to znamenalo trest smrti obesením, čo však sudcovia zjemnili na humánnejší trest smrti sťatím hlavy. V každom prípade to bol veľmi prísny trest, lebo škoda, ktorú svojimi krádežami spôsobila, nebola veľká.

Dňa 22. 6. 1693 sa odsúdená Jutka Tóthová postavila v Rimavskej Sobote pred Ctihodnú radu. Tento orgán ešte raz zvážil celé Jutkine konanie a zobral do úvahy tiež skutočnosť, že má malé dieťa, ktoré je ešte odkázané na matkine prsníky, teda materinské mlieko.

Článok pokračuje pod reklamou


Ctihodná rada odsúdila jej konanie, ale trest smrti zrušila a Jutke Tóthovej uložila povinnosť zaplatiť 20 forintov a ak tak neučiní, bude si musieť dva dni t. j. 26. a 27. júna 1693 odstáť trest v klietke hanby na námestí v Rimavskej Sobote. Jutka Tóthová bola do tých čias zavretá v temnici na mestskom úrade.

Z Ctihodnej rady páni Ján Sz. György a Ján Mészáros nepozerajúc ani tak na matku ako na malého kojenca, ktorý sa spolu so svojou matkou ocitol v temnici, tak sa rozhodli ušetriť to nevinné dieťa pobytu v klietke hanby. Do určeného dňa 26. 6. 1693 zložili predpísanú sumu peňazí. Jutka Tóthová bola prepustená na slobodu a stalo sa tak z dôvodu, že bola matkou a mala malé dieťa, ktoré Ctihodná a múdra rada mesta Rimavská Sobota, nechcela potrestať

Fotografie sú ilustračné a znázorňujú ulice mesta na začiatku 20. storočia. Zdroje: Malonyai Dezső: A magyar nép művészete V. kötet.

Zdroj: Gömör zo dňa 2. 3. 1930

Autor: Vladimír Gondáš

NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross