Menu
Prichádza nám záver roka a je tu ten pravý čas na to, aby sme sa pozreli aj za nejakým úsmevným príbehom, ktorý sa udial v našom meste a trošku sa s ním spríjemnilo sviatočné obdobie. Napísaný je pri tejto príležitosti v jemne odľahčenom tóne.
Na prelome 19. a 20. storočia nieslo terajšie Hlavné námestie názov Alžbetine. Pomenované bolo po cisárovnej, ktorú skôr ľudia poznali ako Sissi. Na tomto námestí v tom období predávali ľudia svoje dopestované plodiny zo záhrad, respektíve iné produkty z domácností.
Bolo to niečo na spôsob tržnice, kde sa dalo kadečo kúpiť do kuchyne alebo priamo na stôl. Obyvatelia Zacharoviec boli známi tým, že mali množstvo jabloní a tak krásne červené jabĺčka ponúkali na predaj obyvateľom Rimavskej Soboty, ako aj návštevníkom mesta.
Článok pokračuje pod reklamou
Jablká boli naozaj pekné a aby sa pravdepodobnosť úspešného predaja zvýšila, tak mali Zacharovčania svoj osvedčený plán. Na predaj z domácností chodili spravidla mladé, pekné dievčatá. No a kto by už takej kombinácii odolal. Jablká krásne a predávajúce dievčatá ešte krajšie. Niet divu, že ovocie nekupovali len ženičky, ale krútili sa okolo nich aj miestni junáci.
Vydržať stáť celý deň na mraze nebolo vôbec jednoduché, ale aj s týmto si dokázali poradiť. Nosili so sebou stolček a podeň si vkladali starý plechový hrniec. Do hrnca sa dávali uhlíky z pahreby, ktoré tam naďalej tleli a tak z neho sálalo teplo. Na stolček, keď si sadla niektorá deva, tak ho zakryla svojou širokou sukňou. Sukňa vytvárala imaginárny zvon, kde sa kumulovalo teplo z pahreby.
Takto nehrozilo nebezpečenstvo, že by od sedenia na studenom stolčeku získali neželaný skrytý poklad v podobe „zlatej žily“. Nuž, teplo im zdola muselo byť, lenže kadiaľ sa to teplo šírilo, tak s ním sa šíril aj dym. Intímne partie museli mať celkom slušne zaúdené, ale určite tam nemali žiadnu háveď, ktorá bola v tých časoch pri slabšej hygiene celkom bežná, dym možno odpudzoval neželaných cudzopasníkov.
Dňa 21. 1. 1905 bol v Rimavskej Sobote celkom slušný mráz. Sneh vržďal pod nohami ľudí a dievčatá zo Zacharoviec predávali na Hlavnom námestí jabĺčka. Boli tam už od skorého rána a pomaly sa blížila jedna hodina poobede. Dievčatá si usilovne prikladali nové uhlíky do pahreby v hrncoch a hriali si spodnú časť tela sediac na stolčekoch.
Jedna z diev zrazu ucítila, že to teplo sa stáva čím ďalej, tak tým intenzívnejším. Pomrvila sa kúsok, pričom sa trošku sukňa nadvihla. Do nosa jej vstúpil ostrý zápach spálenej textílie premiešaný s vôňou priškvareného ochlpenia. Hneď vedela, že koľká bije a ani na hodinky nemusela pozrieť. Zdvihla sukňu a zo spodničky jej vyrazil jasný plameň.
Článok pokračuje pod reklamou
Hanba sem a hanba tam, pokiaľ si slečna chcela uchovať svoje dotknuté partie nepoškvrnené ešte pred výdajom, tak spodnička musela ísť na verejnosti dole. Úplne jednoduchá záležitosť to nebola a o pomoc dobrovoľných hasičov by tiež nebola núdza.
Napokon to dievčina zvládla sama. Spodničku vyzliekla, sukňu sa jej podarilo tiež uhasiť a z celého prípadu vyšla bez vážnejšej popáleniny, len s neplánovaným striptízom. Podarilo sa jej akurát vydepilovať miesta, ktoré sa v tom období nedepilovali a stala sa tak prvou priekopníčkou tejto módy v našom meste.
História mlčí o tom, či aj po tomto incidente predávala jablká naďalej na Hlavnom námestí. A ak áno, tak mala asi na líčkach rumeň takej istej farby, ako jej krásne červené jabĺčka. A je aj dosť možné to, že temperamentná ohňom jemne oškvarená slečna, mala zvýšený nápor nápadníkov. No a my môžeme dnes už len ľutovať, že si tento starý zvyk predávať jabĺčka v meste, pekné dievčatá zo Zacharoviec nezachovali...
Zdroj: Gömöri Hírlap zo dňa 22. 1. 1905
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
