Pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sme oslovili predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera, aby zhodnotil, čo členstvo v EÚ prinieslo nielen krajine ako celku, ale najmä regiónu, ktorý zastupuje. Odpovedal jasne, bez obalu a s dôrazom na fakty aj víziu do budúcnosti.
Článok pokračuje pod reklamou
Opakujem a pripomínam to často - väčšina investičných aktivít, či ide o opravy ciest, rekonštrukcie a vybavenie škôl, rozvoj sociálnych služieb, takzvané mäkké projekty, ktoré pomáhajú ľuďom žiť kvalitnejšie, ale napríklad aj nároky na lepší prístup k prírode, väčšina z toho je tu len vďaka Európskej únii. Preto ma vždy prekvapí, ako bohorovne sa niektorí politici tvária, keď rozprávajú, ako by nám tu bez EÚ bolo lepšie.
No, nebolo, boli by sme oveľa chudobnejší, žili v oveľa zaostalejšej krajine - o možnostiach cestovať, študovať, pracovať, alebo podnikať v priestore celej EÚ bez obmedzení ani netreba hovoriť. EÚ je náš životný priestor a je to zdroj našej prosperity. Ak má niekto pocit, že by sme sa mohli mať lepšie, tak súhlasím, ale to je problém, ktorý si musíme vyriešiť my tu doma. Mať víziu, mať ciele, mať investičný plán, mať ambície a mať schopnosti naplniť ich. S tým EÚ alebo “Brusel” nemá nič spoločné.
Sú to desiatky až stovky miliónov do všetkých spomínaných oblastí. Bez tých peňazí by sme jazdili po úplne zdevastovaných cestách všetkých tried, o diaľniciach by sme mohli akurát snívať, školy by sa postupne rozpadali, na sociálne služby by neboli peniaze a do riek a potokov by sme ďalej vypúšťali všetky jedy sveta.
Pre nás sú dôležité všetky - či tvrdé “betónové” projekty, vďaka ktorým máme opravenú už väčšinu krajských ciest a postupne rekonštruujeme a meníme naše školy, až po mäkké projekty, vďaka ktorým máme napríklad Centrá integrovanej sociálnej starostlivosti, vďaka ktorým sú sociálne služby oveľa dostupnejšie a tisíce seniorov tak môžu žiť dôstojnejší život a môžu napríklad žiť doma.
Na dobré sa dobre zvyká a ja som napríklad rád, že dnešní mladí ľudia si už ani nevedia predstaviť svet, v ktorom by nemohli ísť prakticky kamkoľvek do Európy, môcť tam študovať, popri štúdiu brigádovať, alebo pracovať.
To predtým možné nebolo a možno len ich rodičia si pamätajú, že chodili na nelegálne zle platené brigády a aj tie boli platené násobne lepšie, ako práca vtedy na Slovensku. Posunuli sme sa obrovským spôsobom dopredu a áno, je to predovšetkým vďaka nášmu členstvu v EÚ.
Kľúčové je, aby sa Slovensko a predstavitelia správali ako partneri a spojenci, nie nepriatelia a výtržníci bez nejakého cieľa. Je absurdné, keď niekto roky na EÚ iba nadáva, ale pri každom probléme odcupitá s natrčenou rukou po pomoc do Bruselu. Takto dnes Slovensko vyzerá zvonku a ťažko namietať, že by to bol nespravodlivý obraz.
Členstvo v EÚ má pre nás nezmerateľné výhody, za to od nás partneri pochopiteľne očakávajú spoluprácu, spojenectvo a spolupatričnosť. A keď máme medzi partnermi dobré meno a spojencov, sme schopní presadzovať také politiky, aké nám vyhovujú. Keď sme na vedľajšej a čoraz viac širokorozchodnej koľaji, nedosiahneme vôbec nič. Svet sa mení ešte do včera nepredstaviteľným spôsobom, Európska únia sa zrejme bude musieť začať starať aj o veci ktoré boli donedávna samozrejmé, budú vznikať nové podnety, nové spolupráce a nové užšie spojenectvá. Nie je tak dávno, kedy sme mali na pomyselnej slovenskej politickej vlajke napísané, že chceme byť v jadre, a nie na periférii. Bola to správna ambícia.
Európska únia je zdrojom našej prosperity, nášho bohatstva a našich možností - teraz, aj v budúcnosti. Môžeme a máme pracovať na tom, aby EÚ fungovala ešte lepšie, ale to sa nedá trucovaním, nadávaním a pokrikovaním zo zadnej lavice. Päťkári bez spojencov nikoho nezaujímajú. Lapidárne, Európska únia nie je o nič lepšia po tom, ako nejaký exhibicionista natočí 35 nenávistných videí z Bruselu, pozícia Slovenska v EÚ je však po týchto videách horšia. A občania Slovenska z toho nič nemajú.
EÚ je o spolupráci a dialógu, nie o hulákaní a hádzaní sa o zem. Z Európskej únie sa stane silnejšia geopolitická entita, o tom nemám pochybnosť, a kto nebude pri tom, bude mimo.
Je to sloboda, sú to možnosti a príležitosti, je to záruka bezpečnosti a možno nie vždy najrýchlejšieho, ale stále výrazného pokroku.
Pre mňa ako človeka a občana to už je prirodzený pocit a prirodzený životný priestor, ktorý si máme opatrovať ako historický dar, o ktorý sme sa pričinili a bola by trestuhodná nezodpovednosť s ním hazardovať.
NENECHAJTE SI UJSŤ
