Menu
Za priehradkou poštového úradu v Tisovci sedela Margita Pecúchová. Bol pondelok 17. 9. 1934 a začínal nový pracovný týždeň. Margita mala 29 rokov a bola slobodnou matkou deväťročného syna Rudolfa. Od skorého rána sa jej v hlave preháňali rôzne divoké myšlienky a ťažko sa sústreďovala na prácu.
Za ňou bol ťažký víkend, ktorý prežila v hádkach so svojím druhom. Celý spor sa pravdepodobne dotýkal jej syna, o ktorého partner nejavil záujem a napokon si zbalil veci a odišiel. Margita tak zostala s dieťaťom osamotená, v jej duši sa hromadila žlč a hnevala sa na svoj pobabraný život a nespravodlivý svet, ktorý dopustil takéto jej trápenie.
Článok pokračuje pod reklamou
Po skončení pracovného času sa pobrala v podvečerných hodinách domov. Šla pomalým krokom a v očiach sa jej mihali zlovestné záblesky signalizujúce prichádzajúci stav beznádeje a šialenstva. Vstúpila do svojho príbytku a zamkla za sebou dvere. Vošla do kúpeľne a keď vychádzala von, za chrbtom skrývala v ruke britvu.
Prišla k svojmu nič netušiacemu synovi a náhle mu britvou zarezala do krku a ešte to dvakrát zopakovala. Malý Rudolf zmeravel, nestihol si ani uvedomiť, že čo sa to vlastne deje. Rýchla strata krvi spôsobila, že chlapček upadol do milosrdného bezvedomia a necítil bolesť. Margita Pecúchová si následne obnažila ľavé predlaktie a zarezala britvou. Krv z nej striekala, ale smrť neprichádzala a tak, aby to urýchlila, zarezala si aj na zápästí pravej ruky.
V tom sa na vchodových dverách ozvalo klopanie, za Margitou prichádzala v pracovnej záležitosti vedúca pošty z Tisovca. Na jej klopanie nik nereagoval a tak zabúchala silnejšie na dvere. Na buchot sa prebral z bezvedomia malý Rudolf a začal volať o pomoc. Vedúca pošty si uvedomila, že sa tam stalo niečo zlé a tiež kričala o pomoc.
Z prízemia domu pribehla Margitina mama a spoločnými silami vyvalili dvere bytu. Naskytol sa im príšerný pohľad na dve zakrvavené ležiace telá. Urýchlene im poskytli prvú pomoc a zohnali auto, ktorým sa dve zranené osoby prevážali do nemocnice v Rimavskej Sobote.
Na chirurgickom oddelení sa ich okamžite ujali a aj sa lekárom podarilo zastaviť krvácania a zašiť rany. Strata krvi síce spôsobila ich zoslabnutie, ale už boli mimo akútneho nebezpečenstva. V nočných hodinách sa Margita zobudila, uvedomovala si čo spravila a rozhodla sa, že ona to bremeno znášať ďalej nebude a svoj skutok dokoná.
Zistila však, že ju personál v nemocnici stráži a tak sa robila, že spí. Využila ich chvíľkovú nepozornosť a podišla k oknu. Chirurgické oddelenie kde ležala, bolo na druhom poschodí budovy. Jasne pod sebou videla dva betónové chodníky, ktoré sa križovali pod jej oknom. Vyrátala svoj skok tak, aby hlavou dopadla práve na betón.
Článok pokračuje pod reklamou
Jej výpočty tesne zlyhali, hlavou minula betónový chodník len o 10 centimetrov a tvárou sa tak zaborila do mäkkého udržiavaného trávnika. Celý skok videli noční strážnici vykonávajúci pochôdzku okolo obchodov na ul. Železničnej. Tí jej hneď pribehli na pomoc a zazvonili už aj s ňou v rukách na oddelenie chirurgie.
Lekár ju hneď vyšetril, aby vylúčil tiež prípadné vnútorné poranenie a konštatoval, že Margita pri skoku utrpela len malý otras mozgu. Jej duševný stav sa však veľmi zhoršil v dôsledku prežitých udalostí a upadla do stavu hystérie. Službukonajúci lekár ju dal previesť na oddelenie pre choromyseľných, aby bola pod neustálym dohľadom.
Policajti začali vyšetrovať celú záležitosť, v Margitinom byte sa našli dva listy na rozlúčku. Oznamovala v nich, že svoj skutok spáchala kvôli nevernému milému. Zničil jej život a preklínala hodinu, keď sa s ním zoznámila.
Policajné vyšetrovanie bolo zastavené a teda pre duševnú chorobu nebola postavená pred súd. Jej ďalší osud zostal neznámy...
Zdroje:
Gömör zo dňa 23. 9. 1934
Gemer – Malohont zo dňa 22. 9. 1934
Fotografie sú ilustračné a znázorňujú starú budovu pošty v Tisovci kde pracovala Margita Pecúchová. Fotografie poskytla knižnica v Tisovci.
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
