Ferenc Kiss 27. 9. 1927 svojmu zraneniu podľahol. Prípad vzbudil veľkú pozornosť v celom Československu. Medzi prvými reagoval továrnik Tomáš Baťa, ktorý chcel na vlastné náklady dať previesť pozostatky k pochovaniu do Rimavskej Soboty. Ministerstvo národnej obrany neprijalo túto ponuku a prevoz realizovalo na svoje náklady. Tomáš Baťa potom zaslal rodičom Ferenca Kissa 5.000 korún. V reakcii na tento počin následne viac ľudí finančne podporilo rodinu zavraždeného.
Prezident republiky T. G. Masaryk dal postaviť nad jeho hrob pomník, kde je napísané, že československý vojak nech je hocijakej národnosti, aj život obetuje v záujme svojej vlasti. Vojak Ferenc Kiss bol posmrtne povýšený do vytúženej poddôstojníckej hodnosti desiatnika. Jeho hrob bol veľmi často navštevovaný a 2. 6. 1928 sa pri ňom zastavil aj britský profesor Seaton Watson, ktorého sprevádzal košický župan Dr. Juraj Slávik.
Článok pokračuje pod reklamou
Martin Lecián žil len o týždeň dlhšie ako jeho posledná obeť a 3. 10. 1927, keď zamietol prezident republiky jeho žiadosť o milosť, bol popravený.
Pomník v Bakte stojí do dnešných dní, je nepovšimnutý a rozhodne by si zaslúžil väčšiu pozornosť.
Zdroje:
VHÚ Praha – Naše vojsko zo dňa 28. 10. 1932
Slovenský denník zo dňa 5. 10. 1927
Gemer – Malohont zo dňa 8. 10. 1927
Slovák zo dňa 1. 10. 1927
Autor: Vladimír Gondáš
