Do našej redakčnej rubriky Píšete nám nám napísala čitateľka, ktorá zdieľa emotívny a rozhorčený príbeh staršej osamelej ženy z Rimavskej Soboty. Príbeh o strate, bezmocnosti, ale aj o otázke, kam vlastne idú peniaze z dane za psa – keď v meste neexistuje žiadna pomoc pre ľudí v podobnej situácii.
Čitateľka sa pýta, čo sú skutočné priority vedenia mesta a kto tu vlastne myslí na obyvateľov, ktorí žijú v tichosti a často celkom sami. Kontaktovali sme s otázkami primátora, mestský úrad ako aj Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Rimavskej Sobote. Vedenie mesta však opäť raz na naše otázky nereagovalo.
Článok pokračuje pod reklamou
"Bývam v Rimavskej Sobote len niekoľko rokov. Zo začiatku som sa tešila, že som našla nové miesto, ktoré môžem nazvať domovom. Ale čím dlhšie tu žijem, tým viac sa ma zmocňuje smútok a frustrácia. Mám pocit, že obyvateľ je pre vedenie mesta len číslo v štatistike, zdroj, ktorý zaplatí dane, určite nie priorita.
Dnes som bola svedkom udalosti, ktorá mnou otriasla. Spoznala som tu pani, viac než sedemdesiatročnú ženu, ktorá žije sama. Nemá rodinu, ani deti, ani súrodencov. Jej život napĺňala láska k zvieratám – často sa starala o psíkov v dočasnej opatere. No dnes jej spoločníčka – Kamélia zomrela. Nie hocijaký pes. Bol to jej najbližší tvor. Jej rodina. Jej dôverník. Jej dôvod vstávať každé ráno z postele.
Táto tragédia by bola pre každého ťažká. No o to horšie je, že jej v tom najťažšom momente nemal kto pomôcť. Kamélia bola väčší pes, a pani, ktorá má už svoje roky, si s ňou po smrti nevedela poradiť. Susedovci v jej vchode sú väčšinou v dôchodkovom veku, volala známym, ale odpovede boli rovnaké – „nemôžem“, „pracujem“, „neviem ako“, "nevládzem". Rozumiem, každý máme svoje starosti...
Obrátila sa aj na mňa. Skúsila som všetko – telefonovať, hľadať na internete, pýtať sa. Ale v Rimavskej Sobote neexistuje žiadna oficiálna služba, ktorá by človeku v takejto situácii pomohla. Žiadna. Len kafiléria a bezmocnosť.
A tak sa pýtam – na čo platíme daň za psa? V meste nie je ani jedno venčovisko, žiadne koše s vrecúškami, žiadny útulok, žiadna pomoc v prípade núdze. Tak kam tie peniaze idú? Na výlety a fontány pre turistov na Kurinci? Na asfaltovanie ulíc?
Som z toho znechutená. A rozhorčená. Aké sú vlastne priority vedenia mesta? Naši zástupcovia – poslanci, pán primátor – na čo myslíte, keď hlasujete o rozpočte? Myslíte na ľudí, ktorí tu naozaj žijú? Ktorí nemajú nikoho iného, len svojho psa, mačku, kocúra?
Rimavská Sobota sa môže chváliť bazénom s vlnobitím, ale kým nebude myslieť aj na osamelých ľudí a ich zvieratá, nebude to dobré miesto na život. Len miesto, kde zomiera nielen zviera, ale aj pocit spolupatričnosti a ľudskosti."
Sklamaná obyvateľka Rimavskej Soboty
Na naše otázky týkajúce sa legálneho pochovávania spoločenských zvierat odpovedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy v Rimavskej Sobote, MVDr. Rudolf Smriga.
Ako riaditeľ (RVaPS) uviedlol, legislatíva myslela aj na takéto prípady a majitelia zvierat by sa mali riadiť vyhláškou, ktorá majiteľom psov pri úhyne zvieraťa ponúka na výber zo štyroch legálnych možností:
1. Pochovanie psa na pozemku
2. Pochovanie psa na cintoríne pre spoločenské zvieratá
3. Odovzdanie na kremáciu pre spoločenské zvieratá
4. Odovzdanie do kafilérie, prostredníctvom veterinárnej ambulancie, alebo súkromného veterinárneho lekára
Článok pokračuje pod reklamou
Fyzická osoba vlastník alebo držiteľ mŕtveho spoločenského zvieraťa ho môže zakopať, ak:
1. je vlastníkom pozemku, na ktorom chce mŕtve spoločenské zviera zakopať alebo má písomný
súhlas vlastníka pozemku a miesto zakopania je vzdialené najmenej 5 m od najbližšej obytnej
stavby a najmenej 2 m od hranice susediaceho pozemku,
2. je celý pozemok oplotený a zabezpečený proti nežiaducemu vniknutiu zvierat a ľudí,
3. sú splnené podmienky:
a) sa v jame po vykopaní neobjaví spodná voda,
b) je pozemok vzdialený najmenej 500 m od najbližšieho vodného toku alebo nádrže,
c) mŕtve zviera je zakopané do takej hĺbky, aby bola výška navrstvenej zeminy najmenej 1 m do
úrovne terénu,
d) je mŕtve zviera zakopávané v obale, musí byť v obale, ktorý sa v zemi neškodne rozloží a telo mŕtveho zvieraťa je ošetrené dezinfekčným prostriedkom.
4. nie je mŕtve spoločenské zviera držané na účel obchodu a uvedenia na trh
5. miesto zakopania je primerane označené.
Aj fyzické osoby, ktoré nemajú vlastný pozemok, si vedia vybrať zo 4 spomínaných možností. Keď chce svojho miláčika pochovať, musí si zabezpečiť písomný súhlas majiteľa pozemku, kde by ho chcel pochovať a splniť ďalšie podmienky. Ak chce umiestniť zvieratko na psí cintorín, najbližší by mal byť údajne v Lučenci, alebo až v Košiciach. Inak sa majiteľ, resp. držiteľ vie obrátiť priamo na kafilériu, zvieracie krematórium (napr. Košice, Žarnovica) alebo na svojho ošetrujúceho veterinárneho lekára, ambulanciu, ktorí by mu mali pomôcť pri riešení takéhoto problému za mierny poplatok (závisí od váhy uhynutého zvieraťa a ceny odvozu) a zároveň obdrží o tom doklad.
RVPS R. Sobota toho času neeviduje prevádzkovateľa v predmetnej oblasti v okresoch Rimavská Sobota a Revúca.
Dôležité upozornenie:
Od 1. septembra 2019 vznikla majiteľom psov zákonná povinnosť ich čipovania. Po uhynutí je preto potrebné nahlásiť úmrtie psa veterinárovi, aby ho vyradil z databázy.
NENECHAJTE SI UJSŤ
