Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Do redakcie Rimava.sk sme dostali tento podnet od čitateľa, ktorý upozorňuje na nepríjemné skúsenosti, ktorým čelia niektorí držitelia ZŤP parkovacích preukazov. Ako redakcia, žiaľ, nemáme možnosti priamo zasiahnuť do konkrétnych situácií.
Príbeh čitateľa:
„Dobrý deň. Chcem poukázať na správanie určitých vodičov. Ja som držiteľom ZŤP parkovacieho preukazu, ktorý mám stále za predným sklom. Dnes, po nákupe, som zaparkoval na parkovisku vedľa domu, kde momentálne bývam. Ešte som sedel v aute, keď vedľa mňa zaparkovalo biele auto.
Článok pokračuje pod reklamou
Opýtal som sa vodiča, či náhodou nevie, ako mám vystúpiť z auta, keďže zaparkoval príliš blízko. On ma však bez okolkov poslal do... nevhodných slov. Podarilo sa mi z auta vystúpiť, no môj nákup zo zadnej časti vozidla som už vybrať nezvládol. Ostal som teda čakať.
O približne 15 minút prišiel vodič so svojou priateľkou. Opýtal som sa, prečo tak zaparkoval a že pri označenom vozidle s parkovacím preukazom je povinnosť nechať odstup minimálne 120 cm. Odpoveď bola rovnaká, opäť ma poslal do... Potom mi začal vulgárne nadávať a povedal, aby som s mojím ZŤP preukazom šiel parkovať k sprostým Tóthom a k „degešom“.
Keď som mu pripomenul, že porušil vyhlášku, nazval ma „sprostým Tóthom“. Okrem toho som mu nerozumel všetko, keďže nadával aj po maďarsky. Bohužiaľ, to nie je všetko. Keď idem parkovať k Tescu, 30 percent ľudí tam nemá parkovací preukaz, no parkujú na miestach vyhradených pre ZŤP. Rovnaká situácia je aj pri Kauflande a Lidli...“
Apel redakcie:
Z príbehu čitateľa je evidentné, že aj jednoduché každodenné situácie, ako parkovanie, môžu viesť k zbytočným konfliktom, ktoré sú výsledkom neúcty a nedostatku empatie. Preto vyzývame všetkých vodičov a ľudí, aby si uvedomili, že za každým ZŤP preukazom stojí človek, ktorý čelí výzvam, o ktorých ostatní nemusia ani tušiť.
Správanie plné neúcty, nadávky či dokonca rasistické a nacionalistické narážky by nemali mať v našej spoločnosti miesto.
Či už ide o parkovanie na vyhradených miestach pre zdravotne postihnutých alebo o iné situácie v každodennom živote, mali by sme sa k sebe správať s rešpektom. Nikdy nevieme, čím si ten druhý prechádza, a preto by sme sa mali snažiť byť láskaví a ohľaduplní.
Na záver by sme chceli pripomenúť, že zákony, ako aj základná ľudskosť, nás zaväzujú rešpektovať miesta vyhradené pre ľudí so zdravotným postihnutím. Ak sa všetci budeme správať slušne a s úctou, svet sa stane lepším miestom pre každého z nás.
NENECHAJTE SI UJSŤ
