Ideme do obchodu po pár vecí a vrátime sa s plným nákupným košíkom. Niečo bolo v akcii, niečo sme kúpili do zásoby. O pár dní vyhadzujeme zvädnutú zeleninu, starý chlieb či jedlo, ktoré zostalo po obede. Plytvanie potravinami však neznamená iba plnší odpadkový kôš. Vyhadzujeme spolu s nimi aj svoje peniaze.
Práve na tento problém upozorňuje 29. september – Medzinárodný deň povedomia o stratách a plytvaní potravinami. V regióne, akým je Rimavská Sobota, má pritom téma aj výrazný ekonomický rozmer.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedlo v koši sú aj naše peniaze
Okres Rimavská Sobota patrí medzi regióny s najnižšími mzdami na Slovensku. Priemerná hrubá mesačná mzda tu v roku 2025 dosiahla 1 444 eur. Porovnateľný celoslovenský priemer v regionálnej štatistike predstavoval 1 864 eur.
Rozdiel je 420 eur mesačne. Rimavskosobotský okres sa v porovnaní miezd umiestnil na 71. priečke zo 79 okresov Slovenska.
Región zároveň dlhodobo zápasí s vysokou nezamestnanosťou. V auguste 2026 dosahoval podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v okrese Rimavská Sobota 10,30 percenta, kým celoslovensky to bolo 4,04 percenta.
Práve v takomto regióne dostáva plytvanie potravinami ďalší rozmer. Jogurt, ktorý sme nestihli zjesť, zelenina pokazená v chladničke či polovica nezjedeného obeda predstavujú peniaze, ktoré už raz odišli z rodinného rozpočtu.
Najviac potravinového odpadu vzniká doma
A nejde o malé množstvá. Podľa údajov Eurostatu vzniklo na Slovensku v roku 2023 viac ako 525-tisíc ton potravinového odpadu. Približne 352-tisíc ton z neho pripadalo na domácnosti.
Pri týchto číslach je dôležité pripomenúť, že potravinový odpad neznamená iba jedlo, ktoré sme mohli zjesť. Štatistika zahŕňa aj nejedlé časti, napríklad šupky či kosti.
Podobná situácia je v celej Európskej únii. V roku 2023 v nej vzniklo približne 58,2 milióna ton potravinového odpadu, teda okolo 130 kilogramov na jedného obyvateľa. Domácnosti sa na celkovom množstve podieľali 53 percentami.
Naše staré mamy by tomu nehovorili udržateľnosť
Možno pritom nemusíme objavovať nič nové. Stačí si spomenúť, ako s potravinami pracovali generácie pred nami.
Starší chlieb sa zmenil na strúhanku, hrianky či chlieb vo vajíčku. Prezreté ovocie skončilo v koláči, lekvári alebo kompóte. Úroda sa zavárala, sušila či nakladala a zvyšky obeda sa využili na ďalšie jedlo.
Naše staré mamy nepoznali pojmy ako zero waste či uhlíková stopa. Vedeli však, koľko práce stojí za vypestovanými zemiakmi, ovocím, vajíčkom alebo kúskom mäsa. Jedlo malo hodnotu a vyhadzovať ho znamenalo plytvať.
Mnohé z toho, čo dnes nazývame udržateľným spôsobom života, bolo kedysi jednoducho hospodárnosťou.
Potraviny k nám niekedy cestujú stovky kilometrov
Za potravinou v regáli sa navyše neskrýva iba jej cena. Na jej výrobu je potrebná pôda, voda, energia a ľudská práca. Následne ju treba spracovať, zabaliť, skladovať a dopraviť.
Niektoré potraviny vzniknú v našom regióne či na Slovensku, iné k nám cestujú stovky alebo tisíce kilometrov.
Ak ich necháme pokaziť a následne vyhodíme, nazmar nevyšla iba suma na pokladničnom bločku. Zbytočne sa spotrebovala aj časť energie, vody, paliva a práce potrebných na to, aby sa potravina dostala až k nám.
Kým jedni vyhadzujú, milióny ľudí hladujú
O to výraznejšie pôsobí ďalší údaj. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo čelilo v roku 2024 hladu približne 673 miliónov ľudí. Približne 2,6 miliardy ľudí si nemohlo dovoliť zdravú stravu.
Súčasne sa vo svete v domácnostiach, maloobchode a stravovacích službách premrhá viac ako miliarda ton potravín.
Tieto čísla nemožno jednoducho postaviť proti sebe – jedlo vyhodené v Rimavskej Sobote nemožno automaticky presunúť hladujúcemu človeku na inom kontinente. Ukazujú však, akým vzácnym zdrojom potraviny sú a aké množstvo z nich napriek tomu zostane nevyužité.
Nakúpme toľko, koľko dokážeme zjesť
Obmedziť plytvanie potravinami pritom nemusí znamenať radikálnu zmenu života. Pomôže skontrolovať chladničku pred nákupom, pripraviť si zoznam, nekupovať zbytočne veľké balenia iba preto, že sú v akcii, a premyslieť si, čo dokážeme v najbližších dňoch skutočne spotrebovať.
Zvyšky jedál môžeme využiť na ďalší deň alebo zamraziť. Ovocie, ktoré už nevyzerá dokonale, môže skončiť v koláči či inom jedle namiesto koša.
A možno si pred ďalším veľkým nákupom stačí položiť jednoduchú otázku: Naozaj toto všetko zjeme?
Pretože najvýhodnejšia potravina nemusí byť tá, ktorú sme kúpili v akcii. Je to tá, ktorú sme nemuseli vyhodiť.
Zdroj titulnej foto: Envato.com
Mohlo by vás zaujímať: Priemerná mzda v Rimavskej Sobote zaostáva o 420 eur
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Krajské dožinky sa vracajú do Rimavskej Soboty
- Babie leto za rohom. Viete však odkiaľ má svoj názov?
- Ako sa nám bude žiť o 10 rokov? Kraj má plán
- Ženy sa posunuli. Dokážu však držať spolu?
- Beh srdca spojil celý región. Nešlo o čas, ale o pohyb
- NKÚ: Dlh Slovenska prekročil 90 miliárd. Na každého 16 700 eur
