No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Pod Hlavným námestím sa v minulosti nachádzal cintorín, ľudské pozostatky našli robotníci

4. septembra 2022 | | |  | 
Fotografie v článku sú ilustračné a znázorňujú časť zaniknutého starého cintorína. Ide o hrob Istvána Ferenczyho a jeho rodičov. Zdroj: Súkromný archív autora.

V roku 1882 sa mestskí činovníci rozhodli, že upravia dnešné Hlavné námestie a vybudujú tam výstavnú oddychovú zónu, určenú na prechádzky. Na viacerých častiach námestia sa nachádzali rôzne nerovnosti terénu vo forme malých vyvýšenín a tak sa pristúpilo k ich odstraňovaniu a zarovnávaniu s okolím.

Dňa 1. 7. 1882 pri odstraňovaní jedného takéhoto kopčeka v hĺbke necelej stopy (približne 31 centimetrov) našli robotníci ľudské ostatky. V meste prebiehali rôzne úvahy, ako sa na to miesto dostal väčší počet ľudských kostí vrátane lebiek.

Článok pokračuje pod reklamou


Znalci tvrdili, že to budú pozostatky ľudí, ktorí boli pochovaní v krypte starého kostola. Pri výstavbe nového rímsko-katolíckeho kostola bola táto krypta rozobratá a ostatky sa uložili práve na to miesto, kde sa práve našli. Medzi kosťami sa nachádzalo aj väčšie množstvo vápna, ktoré malo dokazovať, že ide o nález staršieho datovania. Nález vzbudil pozornosť, a tak dňa 7. 7. 1882 prišiel do mesta jeden z najpovolanejších, a to historik a archeológ, barón Jenő Nyári. Pokračovalo sa v prácach a žandári nájdené ľudské zostatky prevážali vo voze do miestneho cintorína.

Barón Jenő Nyári napokon konštatoval, že niekedy v minulosti bol cintorín v Rimavskej Sobote umiestnený na terajšom Hlavnom námestí. Svoju pozornosť presunul iným smerom a archeologické práce chcel začať na juhozápadnej strane župného domu, kde v minulosti už našiel zaujímavé zbrane z doby bronzovej. Cintorín v Rimavskej Sobote siahal vlastne od Hlavného námestia až po dnešný cintorín. Tie staré sa rušili a nové posúvali stále za hranice mesta, ktoré sa neustále rozvíjalo. Posledný známy starý cintorín mal svoju bránu v miestach dnešného súdu.

Na konci 60. rokov 19. storočia bol v Rimavskej Sobote uzavretý tento starý cintorín. Dynamický rozvoj mesta spôsoboval, že sa už stavalo v priamom susedstve s ním. Po dobu 30 rokov sa s hrobovými miestami nemohlo hýbať a v roku 1897 chýbalo už len pár rokov na to, aby sa tieto hrobové miesta mohli úplne zahladiť. V tom starom cintoríne posledných 20 rokov na polovici jeho plochy pestoval miestny obyvateľ a lekárnik Hamaliár liečivé bylinky.

Uzavretie starého cintorína spôsobilo aj zánik tzv. Krčmy smrti (Halál korcsmája). Stála presne na miestach, kde je dnes socha Mihálya Tompu. Na tomto mieste sa uskutočňovali kary, pokiaľ bola treba väčšia miestnosť a dojednávali sa tam všetky dôležité veci k pohrebu. Organizáciu smútočných, ale aj radostnejších udalostí, mal na starosti obyvateľ mesta Štefan Fogtövi. V Rimavskej Sobote panovala minimálne v prvej polovici 19. storočia tradícia, že pokiaľ zomrel chlap, tak sa mu do rakvy vkladal čisto nový klobúk.

Článok pokračuje pod reklamou


Historik Imrich Findura na jeden z pohrebov spomína: „V tom období mu zomrela malá sestra Panni. Na kare bol katolícky kantor tak pohostený vínom, že ochorel. O týždeň sa konal v Rimavskej Sobote pohreb jedného malého chlapca. Kantorovi sa neodvážili naliať do pohára víno, lebo toho ešte stále napínalo, len pri letmom pohľade na zlatistý mok. Na kare kantor riekol, že radšej malo našej rodine zomrieť desať detí ako inej rodine jedno.“

V roku 1912 sa dokončievala likvidácia starého cintorína, na jeho kraji stála kaplnka šľachtickej rodiny Morász, ktorá bola zbúraná. Na mramorovej tabuli bol chronostikon: StephanVs Mórász (de Nagy Mályas) s Vis VXorIs Barbarae RakoVszkI (de eadem) fILIae ELIsabeth haereDIS et CLerI pIIs eXVVIIs strVXIt. V skratke je tam napísané, že tam bol pochovaný Štefan Mórász s manželkou Barborou a dcérou Alžbetou. Rok postavenia kaplnky bol datovaný 1828.

Podzemná časť kaplnky bola nájdená pri výstavbe kanalizácie a prípad vzbudil pohoršenie medzi obyvateľmi mesta. Kosti boli vyhádzané von z krypty a povaľovali sa v okolí súdnej sedrie. Lebky si po ulici kotúľali deti a hrali sa s nimi. V tlači sa objavila správa, aby mestská rada zasiahla. Nech sa s pozostatkami obyvateľov mesta zaobchádza dôstojne.

Gömör – Kishont zo dňa 2. 7. 1882
Gömör – Kishont zo dňa 9. 7. 1882
Gömör – Kishont zo dňa 24. 10. 1910
Gömör – Kishont zo dňa 24. 3. 1912
Gömör – Kishont zo dňa 23. 6. 1912

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross