Politická situácia v našej župe bola značne zaujímavá a jednotlivé nezhody resp. iné pohľady na politické dianie spôsobovali, že sa našim voleným zástupcom otvárali nožíky vo vreckách. Nie nadarmo sa vtedy hovorilo, že politika je huncútska záležitosť.
Do jazyka si radšej mohol zahryznúť poslanec uhorského parlamentu Endre Ráth, keď na chodbe parlamentu hovoril svojim poslaneckým kolegom, že pri svojej poslednej ceste do Rimavskej Soboty sa stretol s veľkou korupciou a ani celková spoločenská situácia tam nie je práve najlepšia.
Článok pokračuje pod reklamou
Či si tento prejav načasoval úmyselne tak, že akurát tadiaľ prechádzal hlavný župan gemerskej župy Ladislav Hámos, nie je známe. Isté je však, že to vyvolalo zo strany Ladislava Hámosa okamžitú reakciu a brániac svoju župu, zakričal na Endre Rátha, že je to klamstvo.
Lenže ani jeden z pánov nepovolil zo svojho stanoviska, čo bolo vskutku logické, tak nasledoval súboj so šabľami. Keďže sa tu zrodila remíza a obidvaja utŕžili rezné zranenia, ktoré boli len ľahšieho charakteru, tak bol súboj ukončený a obidvaja šermiari si uchovali svoju česť. Avšak to ešte nebol koniec celej aféry, lebo sa o nej dozvedel kráľovský prokurátor Dr. Gruber z Budapešti a on bol čuduj sa svete úplne apolitický.
Pred súd v Budapešti sa 23. júna 1905 postavil hlavný župan gemerskej župy Ladislav Hámos a poslanec uhorského parlamentu Endre Ráth. Predseda senátu Dr. Andrej Oláh tiež nenašiel pochopenie pre takýto druh zábavy a vyhovel žalobe prokuratúry. Dvaja šermiari si tak vypočuli rozsudok, ktorým boli odsúdení svorne na výkon trestu odňatia slobody v dĺžke piatich dní.
V tých časoch nemusel zasadať ani mandátny a imunitný výbor parlamentu, ako je to v súčasnosti, a rozsudok nadobudol okamžitú právoplatnosť bez možnosti podať vo veci odvolanie. Je na škodu veci, že sa už nedozvieme, či títo dvaja súperi sedeli aj spolu v jednej cele.
Prípravy na parlamentné voľby do Uhorského snemu v roku 1900 spôsobili turbulencie aj v našom okrese, a tak mestská záhrada v Rimavskej Sobote bola svedkom riešenia politických nezhôd medzi hlavným notárom župy Gejzom Lukácsom a tajomníkom maďarskej osvetovej spoločnosti Horného vidieka Jurajom Lőrinczym.
Článok pokračuje pod reklamou
Svoje šable tasili za asistencie sekundantov. Lukács mal Júliusa Mariássyho hlavného - slúžneho sudcu, a Gejzu Kubinyiho - poslanca Uhorského parlamentu. Pri Lőrinczym stáli Dr. Vojtech Balkay - advokát z Budapešti, a Viliam Clair - novinár. Lőrinczy nastúpil na tento súboj zranený, pretože toho dňa už podstúpil jeden duel, kde bol jeho súperom poslanec Uhorského parlamentu Štefan Fay a ten ho zasiahol šabľou do ramena.
