Menu
Ku koncu 19. storočia stál v dnešnej mestskej časti Sobôtka žrebčín, kde sa chovali kone pre potreby rakúsko-uhorskej armády. O tie kone sa starali vojaci, ktorí tam mali svoje kasárne. Hlavne kvôli nim sa postavila krčma, aby mali kde zájsť v dobe voľna a nemuseli chodiť do mesta.
Do tejto krčmy mali prístup aj civilné osoby a keďže stála neďaleko križovatky o návštevníkov núdza nebola.
Krčmu mal na starosti žoviálny starý ujo Czempa a náležite sa o jej chod staral. K nej patrila aj kolková dráha a primárne v nedeľu tam bol zvýšený nápor hostí. Vojaci si vyleštili čižmy, napudrovali a vykrútili fúzy, do úst dali viržínku (cigaru), do vrecka 15 grajciarov a už ráno o ôsmej hodine vyzerali súperov v kolkárni.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedného takého rána tam už panovala veselá atmosféra, keď neskôr do krčmy vstúpil starší pán Michal z Oždian. Pohodlne sa usadil a z ramena si dal dole vrece. V tom vreci sa niečo príšerne mechrilo a poskakovalo. Jeden z vojakov sa ho preto spýtal, že čo to tam má ukryté. Nuž, dostalo sa mu odpovede, že zajaca, ktorého včera vlastnoručne chytil v záhrade.
Dodal, že musí ísť do mesta k fiškálovi (advokátovi) vybaviť si určitú delikátnu záležitosť, spor s kmotrom. No a kolesá sa lepšie točia, keď sú namazané a on tým zajacom chce podmazať fiškála, aby jeho veci vybavil tak, ako sa patrí. Preto ho nesie živého, lebo poniektorí páni v meste sú rozmaznaní a aby si pán fiškál nemyslel, že niekde našiel zdochnutého zajaca a toho mu nesie.
Vojakom nebolo treba viac vedieť a hneď mali hotový plán lapajstva. Pánovi Michalovi začali na stole pribúdať poháriky s vínom. On bol celý rád a tak ich statočne vyprázdňoval, až sa blížil čas obeda, keď si spomenul, že on musí ísť ešte do mesta.
Krčmár mal psíka menšieho vzrastu, ktorého volal Foxi. Nuž, tak toho Foxiho vložili vojaci do vreca a zajaca vybrali von. Michal od konzumovania vína už s červenou tvárou vstal od stola, vrece si prehodil cez plece a jemne tackajúc sa vybral do Rimavskej Soboty.
Po príchode k fiškálovi vrece nechal vonku na chodbe a vstúpil do kancelárie. Fiškál ho milo privítal a po úvodnej reči oznámil Michalovi, že za rôzne splnomocnenia, zápisnice a overovania mu je dlžný 20 forintov. Michala oblial studený pot, veď už posledné tri roky nerobí nič iné, len platí fiškálovi rôzne poplatky.
Vtedy sa mu rozjasnilo v mysli, však on mu doniesol zajaca vo vreci. Vybehol von z kancelárie a vrátil sa späť aj s vrecom, v ktorom sa niečo divoko zmietalo. Fiškálovi povedal, pozrite sa čo som vám priniesol, živého zajaca. Naschvál som ho nezabil, aby ste mi nepovedal, že ide o nejakú zdochlinu. Tu ho vypustím a potom zabijeme.
Článok pokračuje pod reklamou
Pripravil si palicu, aby zajaca mohol ovaliť po hlave a opatrne rozväzoval vrece. Fiškál so záujmom pozeral Michalove počínanie. Vrece začal vytriasať a keď z neho zvieratko vypadlo, okamžite vbehlo pod písací stôl. Zrazu sa odtiaľ ozvalo zúrivé brechanie. Fiškál sa ozval, preboha, veď vy ste mi priniesol psíka. Michal ešte stále otupený vínom nechápal situáciu a dookola opakoval slová, že mu nemohol doniesť psíka, keď v záhrade chytil živého zajaca.
Darmo mu fiškál vravel, že nech sa pozrie, že je to pes a breše. Dostalo sa mu odpovede, že je to zajac, ktorý je tak vyplašený, že od príšerného strachu sa rozbrechal. Nuž, chvíľu trvalo, kým aj Michal zistil, že naozaj tam doniesol psíka.
Nerozumel tomu, že ako sa to mohlo takto stať. Keď sa vracal domov, zastavil sa aj v krčme na Sobôtke a tam mu po hurónskom smiechu hneď svitlo, že kto má toto pestvo na rováši. Psík Foxi sa vrátil späť do krčmy k majiteľovi a vojaci si krčmára dlho doberali, že kde má toho svojho strážneho zajaca.
Zdroj: Gömör zo dňa 23. 2. 1930
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
