Menu
Začiatkom roku 1885 padlo rozhodnutie kráľovského hlavného prokurátora, že sa v Rimavskej Sobote postaví nová budova kráľovského súdu spolu s dvojposchodovou budovou väznice. Podľa dohody malo mesto poskytnúť ministerstvu spravodlivosti bezúročnú pôžičku vo výške 135 000 forintov, splatnú postupne počas nasledujúcich desiatich rokov.
Dňa 11. 2. 1885 kvôli podpisu zmluvy pricestoval kráľovský hlavný prokurátor Alexander Kozma z Budapešti do Rimavskej Soboty.
Obedňajším vlakom dňa 30. 10. 1885 prišiel opäť hlavný prokurátor do Rimavskej Soboty. Dôvodom jeho návštevy bolo otváranie obálok a vyhodnotenie verejného obstarávania na výstavbu kráľovského súdu a väznice. Na železničnej stanici ho vítal starosta mesta Juraj Szabó spolu s ním tam boli kráľovský prokurátor Aladár Kubínyi, kráľovský podprokurátor Adolf Szaniszlovsky a sudca Ján Török, ktorý mal dávny priateľský vzťah s hlavným prokurátorom Alexandrom Kozmom.
Článok pokračuje pod reklamou
Po privítaní sa všetci presunuli do reštaurácie v hoteli Tri ruže (Tatra), kde na nich čakal už prestretý stôl. Poobede vykonal hlavný prokurátor návštevu miestnej prokuratúry, súdu a väznice, pričom vyjadril spokojnosť s videným. Večer sa objavil v priestoroch kasína a potom ako odišli každodenní návštevníci, činovníci mesta pre neho vystrojili hostinu. Hlavný prokurátor bol ubytovaný v župnom dome, pretože v meste práve prebiehala prestavba hotelov.
Na druhý deň sa otvárali obálky s ponukami, celkovo ich bolo doručených päť, pričom hraničný termín doručenia bol určený na 31. 10. 1885 do 10.00 hod. Miestny činovníci boli roztrpčení, že neprišla ani jedna od staviteľov z Gemersko-malohontskej župy. Dve ponuky prišli z Budapešti a po jednej z mesta Jászberény, Miškovca a Košíc. Ako víťazný bol určený projekt budapeštianskeho staviteľa Wagnera.
Cena prác v súťaži bola špecifikovaná takto: Murárske a kanalizačné práce 82 969 forintov, kamenárske 1 515, tesárske 8 633, pokrývačské 3 583, klampiarske 2 136, sochárske 1 055, stolárske 10 938, zámočnícke 25 791, natieračské 2 809, sklenárske 1 200, maliarske 250 a práce spojené s vybudovaním studne vo výške 600 forintov. Celkové náklady tak mali dosiahnuť 141 483 forintov a 19 grajciarov. Hore vyššie sa pri jednotlivých prácach pre lepšiu prehľadnosť neuvádzajú grajciarové položky.
Mesto Rimavská Sobota ponúklo z vlastnej tehelne tehly v cene 14 forintov za 1 000 kusov.
Na obed bola celá spoločnosť pozvaná ku kráľovskému prokurátorovi Aladárovi Kubínyimu a večeru zabezpečoval podžupan Bertalan Szontágh. Bola to mimochodom jedna z posledných večerí, ktoré podžupan podával, lebo dňa 13. 12. 1885 v práci náhle zomrel. V nedeľu Alexander Kozma odcestoval vlakom späť do Budapešti.
Počiatočné práce s úpravou terénu a kopaním základov sa zahájili dňa 5. 4. 1886. Stavebný dozor mal na starosti kráľovský pomocný inžinier Armin Bodor a na práce dohliadal staviteľ Leopold Pitta. V septembri roku 1886 už stáli všetky múry kráľovského súdu ako aj väznice a hotové boli tiež strechy. Bola to príležitosť na oslavu a náležite sa steny budov vyzdobili imitáciou slávobrán, na ktorých boli národné vlajky.
Na západnej strane súdu bol na vrchu nápis: „Nech žije uhorské kráľovské ministerstvo“ a pod tým z pravej strany: „Nech žije stavbyvedúci Armin Bodor“ a z ľavej strany: „Nech žije staviteľ Leopold Pitta“. Na južnej strane budovy väznice bol z pravej strany nápis: „Nech žije mesto Rimavská Sobota“ a z ľavej strany: „Nech žije staviteľ Leopold Pitta“.
Na stavebných prácach bolo zamestnaných 40 robotníkov a medzi nimi bolo 15 väzňov, ktorých sem dopravili z väzenia v Plešivci.
V stavbe sa nachádza 487 kusov železných konštrukcií, z ktorých 478 kusov dodala štátna železiareň z Podbrezovej a 9 kusov vyrobili železiarne v Kladne. Išlo o profily vo výške 40 centimetrov a tie sa v Uhorsku nevyrábali.
Počas prác tam došlo k nešťastiu. Miestny obuvník M. Terella už nevedel utiahnuť biedu v ktorej žil. Nemal zákazky a nedokázal uživiť svoju rodinu. Dňa 13. 11. 1886 v poobedňajších hodinách vyšiel na strechu súdu a skočil dole. Utrpel ťažké zranenia, bol prevezený do miestnej nemocnice, kde svojim zrazeniam vo večerných hodinách podľahol. Mladej manželke a dvom deťom, ktoré zanechal, svojím skutkom príliš nepomohol.
Článok pokračuje pod reklamou
Krv na zemi ešte nestihla ani zaschnúť, keď z lešenia spadol miestny tesár Michal Szieber. Dopadol priamo na kovovú traverzu a utrpel ťažké zranenia. Prvotné správy hovorili o úmrtí v nemocnici, čo sa nepotvrdilo a napokon sa jeho zdravotný stav začal zlepšovať.
Odovzdávanie hotových budov do užívania začalo dňa 17. 10. 1887. Minister spravodlivosti poveril hlavného kráľovského prokurátora Alexandra Kozmu aby na túto záležitosť dohliadol. Kozma dal vytvoriť komisiu, v jej čele stál kráľovský prokurátor Aladár Kubínyi a členmi boli kráľovský inžinier Jakub Juraško, ministerský daňový úradník Maler a kráľovský pomocný inžinier Armin Bodor, ktorý celú výstavbu budov mal na starosti. Predpokladalo sa, že celý proces preberania bude trvať dva až tri týždne. Zároveň sa začalo so zabezpečovaním palivového dreva pre obe budovy. Podľa prepočtov sa muselo na zimné vykurovanie zaobstarať 850 m³ prednostne cerového alebo bukového dreva.
Preberanie prebehlo rýchlejšie ako sa predpokladalo. Dňa 24. 10. 1887 v čase o 11:45 sa v novej budove kráľovského súdu uskutočnilo prvé pojednávanie. Za bližšie nešpecifikovaný útok na verejného činiteľa bol súdený istý Adolf W. Bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca. Stal sa tak historicky prvým dočasným obyvateľom v novej väznici. Podľa jeho vzdychov počas predvádzania zo súdu do väznice na spojovacom schodisku, dostalo toto miesto názov schody nárekov.
Pesti Hírlap zo dňa 8. 2. 1885
Nemzet zo dňa 12. 2. 1885
Pesti Hírlap zo dňa 15. 7. 1886
Pesti Hírlap zo dňa 18. 10. 1886
Épitő Ipar zo dňa 25. 10. 1885
Gömör – Kishont zo dňa 1. 11. 1885
Gömör – Kishont zo dňa 12. 9. 1886
Gömör – Kishont zo dňa 26. 9. 1886
Gömör – Kishont zo dňa 27. 6. 1886
Gömör – Kishont zo dňa 21. 11. 1886
Gömör – Kishont zo dňa 23. 10. 1887 Gömör Kishont zo dňa 2. 10. 1887
Gömör – Kishont zo dňa 30. 10. 1887
Fotografie sú ilustračné. Zdroj Hungaricana.hu
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
