Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Kristína a jej manžel pochádzajú z Rimavskej Soboty. Vždy chceli mať veľkú rodinu a keď sa dozvedeli, že k dcérke Emke pribudnú dvojičky, žiarili šťastím. Tomáško a Oliverko sa ale narodili predčasne. A tu sa začína ich príbeh...
Keď Kristína otehotnela, v kútiku duše tušila, žeby pod srdcom mohla nosiť dvojičky, keďže s manželom mali predispozíciu z oboch strán. Budúca mamička mala bezproblémové tehotenstvo, no v 25. týždni jej začala odtekať plodová voda.
"Z rimavskosobotskej nemocnice ma sanitkou previezli do Banskej Bystrice, kde ma ešte týždeň držali pohromade, pichali mi podporné injekcie na udržanie tehotenstva, aj na vývoj plodov,“ zaspomínala si na dramatické chvíle.
Článok pokračuje pod reklamou
Pôrod však nešiel zastaviť a Kristína musela podstúpiť cisársky rez. Tomáško a Oliverko po pôrode vážili necelých 800 gramov a mamičku čakali chvíle plné strachu a neistoty. "To, že majú detskú mozgovú obrnu, som sa dozvedela okamžite po pôrode, keďže mali zakrvácanie v mozgu, no žiadne iné informácie som nedostala a manžela pediatrička odbila všetkými možnými najhoršími scenármi a diagnózami, ktoré deti môžu mať. Na druhej strane, teraz nám je lepšie, lebo väčšina prognóz sa nevyplnila. Aj pľúca, aj srdiečka majú v poriadku,“ uviedla. Svojich chlapcov videla prvýkrát dva týždne po pôrode, podržať si ich mohla až dva mesiace po ich narodení.
„Prvé dva roky boli nesmierne ťažké, ja som už nechcela od nikoho ani rady počúvať, ani som nevyhľadávala žiadnu pomoc. Mohol ma na to niekto pripraviť, ale nestalo sa, tak sme si povedali ako rodina, že to zvládneme sami. A podarilo sa, celá situácia nás neuveriteľne zomkla,“ povedala Kristína, ktorú s deťmi čakal kolotoč vyšetrení a operácií.
Následkom predčasného pôrodu nastalo u detí vnútrokomorové krvácanie do mozgu, z ktorého sa postupne vyvinul trojkomorový hydrocefalus a museli im znižovať tlak v mozgu. Napriek tomu mali
chlapci od začiatku v očiach dravosť a vôľu bojovať. Oliverko je na tom motoricky lepšie, nakoľko mal
ľahší stupeň zakrvácania ako jeho brat Tomáško.
Tomu museli neskôr vykonať nesmierne komplikovanú operáciu kvôli predčasnému zrastaniu lebečných švov. To mu spôsobovalo v hlave veľké tlaky, bolesti, kvôli ktorým sa nevedel sústrediť a bol uplakaný. „Pán doktor mu laicky povedané porozbíjal lebku a vyskladal ju nanovo. Tomáško je odvtedy ako vymenený, je pokojnejší a sústredenejší."
Najväčším vzorom pre Olivera a Tomáša je ich deväťročná sestra Emka, ktorá ich aj ťahá dopredu. Podľa maminých slov situáciu okolo bračekov prijala ako fakt, žije v nej od začiatku a vidí, ako s nimi rodičia cvičia a chodia na rehabilitácie. Brávali ju so sebou, čiže videla tie „iné“ deti a zo svojej škôlky zase pozná tie zdravé. Pomáha s nimi aj doma, hlavne tak, že kým sa rodičia venujú jednému chlapcovi, ona zabaví toho druhého.
Článok pokračuje pod reklamou
„Snažíme sa chodiť na pobyty sedem- až desaťkrát do roka, ale záleží to hlavne od financií. Chodievame cvičiť do Košíc, do Banskej Bystrice, aj do Šamorína. Za jedno dieťa zaplatím od 750 eur na jeden pobyt, chlapci sú dvaja. A to som ešte nerátala naše ubytovanie, stravu a iné výdavky. O bežnej dovolenke niekde pri mori môžem len snívať, toto je náš rodinný Dubaj,“ dodala Kristína, ktorá našla obrovský relax a psychohygienu v športe.
"Chlapci majú momentálne sedem rokov, tento rok ich čaká škola. Po konzultácii s psychologičkou a absolovaní IQ testov sa rozhodneme, či pôjdu do špeciálnej, alebo klasickej s pomocou asistentky," uzavrela rozprávanie statočná mama, ktorá sa pre svoje deti snaží zabezpečiť finančné prostriedky pomocou občianskeho združenia OZ TOMI A OLI, kde momentálne zbiera aj 2 % z dane.
NENECHAJTE SI UJSŤ
