Menu
Hotel s reštauráciou s názvom Casino de Paris stál na dnešnom Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a o jeho vzniku ste sa tu už v minulosti mohli dočítať. Názov pochádza zo začiatku 20. storočia, keď podnikateľ Dezső Kraus takto premenoval svoj podnik nesúci pôvodné meno Gömör (Gemer). Nájsť sa dal na miestach, kde je dnes časť predajne drogéria Teta a vo vedľajšej budove Áčko.
Zlatý vek podniku prichádzal v roku 1927. V tlači sa písalo: "Casino de Paris v Rimavskej Sobote disponuje programom, ktorému sa nedá nič vytknúť a prináša najlepšiu možnú náladu. Dobré pitie, bezchybná obsluha sú zárukou, že nik nemôže vznášať námietky voči podniku. Kto raz bol večer v Casine de Paris zažil pravú atmosféru, aká sa dá navodiť len v podobnom zariadení nachádzajúcom sa v hlavnom meste.“
Článok pokračuje pod reklamou
Medzi lákadlami bola tiež dobová senzácia a to možnosť vypočuť si po večeroch pravý americký džez so saxofónom. Len v niektorých našich väčších mestách bola takáto príležitosť, zatancovať si, alebo sa započúvať do tónov amerického džezu.
Presne na Nový rok, teda 1. januára 1931, Casino de Paris lákalo na „senzačný program“, predstavenia mali trvať až do 15. januára a medzi vystupujúcimi bola rusko-ukrajinská tanečníčka Natália Dubrovina, step predvádzala jedna z najlepších tanečníčok Elsa Dick a program dopĺňal súbor Dancing-Nővérek, Lily Grafort a Rosita Boyt.
Začiatkom marca roku 1927 mal prísť do Casina de Paris v úplnom utajení Vojtech Bicsérdy (1874-1951). Išlo o veľmi zaujímavú osobu. V roku 1894 ochorel na kvapavku a lekári mu v tom období nedokázali pomôcť. Naučil sa francúzsky, anglicky, nemecky a vybral sa do cudziny hľadať pomoc. Okolo roku 1900 sa stal vegetariánom a začal posilňovať.
Vypracoval sa až medzi najsilnejších chlapov na svete. Študoval vplyv zdravej výživy na ľudský organizmus a mal sa z kvapavky úplne vyliečiť. Jeho životný štýl (päťkrát ženatý) ho vrhol do ďalšej choroby, nakazil sa syfilisom. Údajne zásluhou zdravej stravy, jedol len surovú zeleninu, ovocie a výrobky z tepelne neupraveného mlieka, sa vyliečil aj z tejto nemoci.
Dokonca mu mali začať rásť vlasy, o ktoré prišiel a vyrástli mu aj tri predtým vytrhnuté zuby. Sekta vegetariánov, ktorí nasledovali učenie Bicsérdyho mala v čase jeho návštevy Rimavskej Soboty už viac ako 120-tisíc členov.
V roku 1927 sa vybral Bicsérdy na cestu okolo sveta, no a v tom prípade nemohol minúť Rimavskú Sobotu. Na adresu Casina de Páris sa vyjadril pochvalne. Bol spokojný s programom, obsluhou a dobrým vínom, ktoré ani on ako propagátor zdravej výživy nemohol odmietnuť.
Článok pokračuje pod reklamou
Ďalším zaujímavým návštevníkom mal byť marocký emir Abdalkarím al-Chattábí (1881-1963). Viedol berberské povstanie proti španielskym a francúzskym kolonizátorom. V roku 1921 porazil španielov a stal sa prezidentom Rifskej republiky. V roku 1926 ho zajali Francúzi a deportovali na ostrov Réunion.
Na ostrove v zajatí mal v rozhovore pre tlač uviesť: "Naša vojna bola spravodlivá a ako náhle budem mať možnosť, znovu začneme boj za slobodu a nezávislosť až do konečného víťazstva. Na tomto ostrove sa cítim dobre, ale využijem prvú príležitosť k úteku odtiaľto. Pôjdem rovno do rimavskosobotského Casina de Paris, kde som sa dobre cítil a tam si aj mohamedán môže dobré šampanské dať.“
Nuž, čo dodať na záver, pokiaľ Bicsérdy v Rimavskej Sobote naozaj bol, aspoň sú na to indície, ktoré tomu nasvedčujú, tak návšteva marockého emira je skôr úsmevnou a vymyslenou epizódou. Článok v tlači sa javí ako dobre premyslená reklama na Casino de Paris. Možno dopisovateľ novín, mal v podniku voľný účet, alebo ktovie...
Zdroje:
Gömör zo dňa 24.4.1927
Gömör zo dňa 11.9.1931
Gömör zo dňa 27.3.1927
Gömör zo dňa 20.3.1927
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
