Menu
V novembri roku 1925 sa na zasadnutí župného úradu jednohlasne rozhodlo, že novým riaditeľom verejnej nemocnice v Rimavskej Sobote sa stane Dr. Gallus Mráz. Zároveň bola schválená položka vo výške 1 100 000 korún v budúcoročnom rozpočte na rozšírenie nemocnice, ktorá v tom čase disponovala dvesto posteľami.
Lekár Gallus Mráz po príchode do Rimavskej Soboty rýchlo zistil, že najväčšou prioritou bude výstavba nového chirurgického pavilónu. V pomerne krátkom čase sa vyprofiloval ako vynikajúci chirurg, jeden z najlepších v rámci celého Československa. Jeho neustále rastúce renomé spôsobilo, že keď obchádzal poslancov zákonodarného zboru so žiadosťou o pomoc, apelujúc na potrebu modernej nemocnice pre Rimavskú Sobotu a široké okolie, jeho slovám začali pozorne načúvať.
Článok pokračuje pod reklamou
Výsledkom úsilia Dr. Gallusa Mráza bolo, že v novembri roku 1931 sa začalo s výstavbou nového chirurgického pavilónu podľa projektu inžiniera Pavlovského. Počas výstavby doktor Mráz navštevoval popredné európske chirurgické kliniky, pričom na študijné cesty obetoval aj vlastnú dovolenku. Zoznamoval sa s najnovšími poznatkami modernej medicíny, ktoré spolu s technickým vybavením prinášal do Rimavskej Soboty.
Za necelých desať rokov svojho pôsobenia vykonal približne 12 000 menších i komplikovanejších operácií. Svoje odborné poznatky zverejňoval v publikácii Bratislavské lekárske listy a stal sa jedným z priekopníkov modernej chirurgie na Slovensku.
Dňa 20. augusta 1934 bola slávnostne otvorená budova nového chirurgického pavilónu v Rimavskej Sobote. Nemocnica bola postavená v náklade päť a pol milióna korún a spolu s vybavením išlo o jedno z najmodernejších chirurgických zariadení v celom Československu. Mramorom vyložené schodisko pripomínalo skôr luxusný hotel alebo sanatórium než nemocnicu.
V moderných halách bolo rozmiestnené množstvo kvetov v črepníkoch, ktoré úplne potláčali tradičný nemocničný pach.
V suteréne stavby sa nachádzali tri jedálne – pre lekárov, zdravotné sestry a ostatný personál. Ďalej tam bol automatický kotol na ústredné kúrenie, ktorý si za pomoci elektromotorov sám dávkoval potrebné množstvo paliva. Nachádzal sa tam aj sterilizačný kotol s vysokým tlakom určený na dezinfekciu textílií. Celkovo 22 elektromotorov zabezpečovalo nerušený chod nemocnice. Vedľa sa nachádzal sklad šatstva pacientov, pričom ich odev sa po dezinfekcii vracal sterilný.
Súčasťou nemocnice bola aj vodoliečba. Pacienti mali k dispozícii bahenné kúpele, vane, sprchy, sedacie kúpele, kúpele na nohy i bazén. K rehabilitácii slúžila tiež miestnosť vybavená prístrojmi švédskeho lekára Dr. Gustáva Zandera.
Na prízemí po ľavej strane sa nachádzala miestnosť s RTG prístrojom a diatermiou, vedľa ktorej bolo laboratórium. Pri hlavnom vchode sa nachádzala čakáreň spolu s vyšetrovňou a kabínkami na vyzlečenie pacientov. Svoje miesto tam mala aj telefónna ústredňa riadiaca chod nemocnice prostredníctvom 21 telefónov rozmiestnených po celej budove. Na prízemí bola umiestnená aj pôrodnica a detské oddelenie.
Prvé poschodie bolo vyčlenené pre chirurgické oddelenie a na druhom poschodí sa nachádzali pacienti s komplikovanejšími chirurgickými ochoreniami. Na oboch poschodiach boli najmodernejšie operačné sály a sterilizačné miestnosti. Operačné sály disponovali reflektormi, ktoré nevrhali tieň a umožňovali, aby sa svetlo dostalo priamo do útrob operovaného tela podľa potrieb chirurga. Cena jediného reflektora dosahovala približne 8 000 korún.
Článok pokračuje pod reklamou
Na treťom poschodí sa nachádzalo oddelenie pre pacientov trpiacich tuberkulózou kostí. K dispozícii mali dve kryté a dve otvorené terasy určené na slnečné kúpele.
Všetky chodby boli pokryté kobercami z gumy, ktoré tlmili kroky a zabezpečovali takmer úplné ticho na oddeleniach. Každé oddelenie disponovalo vlastnou výdajňou stravy, pričom jedlo bolo pomocou výťahov distribuované pacientom. Nemocnica mala k dispozícii chladničky aj termoskrine na uchovávanie teplej stravy.
Budova disponovala nádržou na vodu s objemom 30 000 litrov a vlastným akumulátorom, ktorý dokázal pri výpadku elektriny alebo vody zabezpečiť plynulý chod nemocnice.
Chod nemocnice uľahčoval aj vôbec prvý výťah v Rimavskej Sobote, do ktorého sa zmestili až dvoje nosidlá s pacientmi. O chorých sa starali traja primári, šesť sekundárnych lekárov a približne šesťdesiat zdravotných sestier – rádových mníšok.
Do celkového fungovania nemocnice bola započítaná aj stará nemocnica, kde sa nachádzalo interné, očné a kožné oddelenie.
Nová nemocnica nezačínala za zvuku fanfár ani pred zástupmi hostí. Dr. Gallus Mráz nepatril medzi ľudí, ktorí vyhľadávali verejný obdiv. Oveľa dôležitejšia bola pre neho kvalitná práca, moderná medicína a pomoc pacientom. Nemocnica tak otvorila svoje brány potichu.
Osoba Dr. Gallusa Mráza, bývalého riaditeľa nemocnice v Rimavskej Sobote, je mimoriadne zaujímavá. Nestál len za výstavbou novej nemocnice, ale svojou odbornou úrovňou preslávil Rimavskú Sobotu ďaleko za hranicami regiónu. Za jeho pôsobenia sem cestovali pacienti z územia celého Československa. Dnes ide, žiaľ, o takmer zabudnutú osobnosť, ktorá by si určite zaslúžila aspoň dôstojnú pamätnú tabuľu.
Zdroje:
Slovák zo dňa 13.12.1925
Gömör zo dňa 29.11.1931
Lekársky Obzor zo dňa 1.5.1964
Prágai Magyar Hírlap zo dňa 19.8.1934 Magyarujság zo dňa 19.8.1934
Fotografia nemocnice je ilustračná, zdroj: Hungaricana.hu
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
