Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA/TLMAČE – Má 75 rokov a na svojom konte odbehnutých viac ako 500 maratónov po celom svete. Reč je o rodáčke z Rimavskej Soboty, Eve Seidlovej. V rozhovore pre Rimava.sk priblížila niečo o mladosti v jej rodisku, začiatkoch s behaním či o jej ďalších plánoch.
Článok pokračuje pod reklamou
V Rimavskej Sobote som vyrastala, chodila na základnú školu, až kým som neodišla študovať do Tisovca. Po maturite som sa odsťahovala do Košíc, tam som pracovala. Potom sme prišli bývať do Tlmáč. Stále mám v R. Sobote bratov, predtým som chodila často aj za rodičmi.
Spomínam si na rieku Rimavu, niekedy sme tam trávili celé leto. Boli tam prekrásne zákutia, no to sme museli prejsť aj tri kilometre. Potom tam bola pláž. Ja mám stále Rimavskú Sobotu rada, je to moje mesto. Ja som doma tam, aj keď som prevažnú časť života preč.
Keď sme prišli do Tlmač, až po svadbe som začala študovať na vysokej škole. Zaradom sa mi narodili dve deti. Mala som čo robiť až do 30-tky, kým som sa s tým všetkých vysporiadala. Potom bolo po škole, aj deti boli väčšie, tak som začala chodiť do telocvične so ženami, čo tam cvičili. Robili aj spartakiádu, no mňa tam pre môj nízky vzrast nevzali.
Raz organizovali Beh oslobodenia Tlmáč, malo to dĺžku 3 kilometre. Vtedy som už mala 35 rokov. Bolo to v deň mojich narodenín, tak som sa nechala nahovoriť a išla som. Potom mi začal beh chutiť a odvtedy som behala každý deň tú istú trasu. Behala som ďalej a ďalej a už sa to so mnou neskôr viezlo.
Ja to takto ani nepočítam, za tie roky sa to nazbieralo. Zo začiatku, keď som začala behať, som išla aj na 20-kilometrové trasy. Vtedy to bolo v móde. Aj nejaké stovky som behávala ešte.
Samozrejme prvý, košický maratón. Boli tam ťažké podmienky kvôli počasiu.
Určite áno. Na konte už mam 29 košických maratónov. Som prijatá do diamantového klubu, čo znamená, že už doživotne tam môžem behávať zadarmo. Samozrejme, ak splním limit. Najskôr som tam behávala každý rok, keď sa bežala stará trasa. Potom išli po vzore svetových maratónov a urobili z toho mestský okruh. Bola som na tom prvom, no bolo to podľa mňa nešťastné riešenie. Tak som si povedala, že tam prestanem chodiť, no potom opäť zmenili trať a išla som. Teraz ma to mrzí, pretože mi chýbajú tri maratóny.
Článok pokračuje pod reklamou
V prvom rade je rozdiel v tom, že doma vás beží 500 maratóncov a tam ich beží 50-tisíc. Aj štarty musia riešiť iným spôsobom, ako tu. Najskôr štartuje špička, potom lepší bežci a postupne. Pri samotnom prihlasovaní musí každý udať čas, na ktorý si trúfa a potom je zaradený do skupinky, ktorá štartuje. Sú aj takí, že niektorí si dajú lepšie údaje, aby sa dostali dopredu. No väčšinou si každý dá taký čas, na ktorý sa cíti, aby nikomu nezavadzal.
Už áno, až na Tlmačský polmaratón, ktorý som spoluzaložila. Tohto roku sme mali 40. ročník a mám ich všetky odbehnuté. To už je jediný krátky beh, ktorý absolvujem.
Povedala som, že tieto narodeniny neoslavujem, až keď budem mať 80, to je dôvod na oslavu. Syn nás s manželom pozval na obed a tam som dostala open letenku, aby som si vybrala niekde vo svete maratón. Teraz špekulujem, kam by som išla.
Dlho mám v hľadáčiku Reykjavík. Potom mám vyhliadnuté Nórsko, kde sa beží polnočný maratón za polárnou žiarou. Zatiaľ to je v rovine, že by som len chcela. Tento rok sa chystám na Kanárske ostrovy na maratón a polmaratón. A pozvali ma aj do Budapešti zabehnúť.
Chodím bežať Rajecký maratón, ČSOB maratón. Tam môžem chodiť zadarmo, lebo som členom klubu, kým spĺňam limit. Každoročne chodím aj do Košíc, až na tie tri výnimky. Zadarilo sa mi v Berlíne, kde chodím už 5 rokov. Tam to funguje ako lotéria a vždy sa prihlásim a stále ma vyberú. Aj v Banskej Bystrici mám odbehnuté všetky maratóny.
Najbližšie idem na Kysucký maratón v Čadci. Povedala som si, že skúsim chodiť ešte tak dvakrát do mesiaca.
NENECHAJTE SI UJSŤ
