Menu
Len včera sme vám priniesli tip na víkendový výlet do malej obce Brdárka, známej svojimi rozkvitnutými sadmi. A keďže dobré veci si treba overiť, vybrali sme sa tam osobne. Verdikt? Bola to sobota, na ktorú sa nezabúda.
Na cestu sme vyrážali v pohodovej nálade. Slnko svietilo, jar ukazovala svoju najkrajšiu tvár a zelená mala odtieň, ktorý počas roka len tak neuvidíte. Cesta do dediny bola síce úzka, no bez väčších problémov prejazdná.
Článok pokračuje pod reklamou
Prekvapenie však prišlo asi kilometer pred obcou. Zrazu sme stáli v kolóne. Dobrovoľníčky, ktoré usmerňovali dopravu, sa nám s ospravedlnením prihovorili – obe záchytné parkoviská boli plné a „hore“ sa už zaparkovať nedalo. Pre jedného z našej partie, ktorý má problém s kolenom, to nebola práve najlepšia správa.
Napriek tomu sme sa vybrali pešo. Hneď na začiatku obce nás privítali ďalšie milé dievčatá, ktoré ochotne poradili, kadiaľ sa vybrať a čo všetko si určite nenechať ujsť. Chceli sme sa porozprávať aj so starostom, no ten bol – ako sme sa dozvedeli – "niekde v dedine medzi ľuďmi."
O samotnej obci sme si prečítali, že ide o malú horskú dedinku s približne štyridsiatimi domami, učupenými na slnečnom úbočí pod vrchom Radzim, obklopenú sadmi ovocných stromov. Zaujalo nás najmä to, že sa sem v posledných rokoch vracajú mladí ľudia – nielen na víkendy, ale aj s túžbou žiť na vidieku. A bolo to cítiť. Medzi dobrovoľníkmi aj predajcami panovala energia, ktorá dodávala celému miestu zvláštnu živú atmosféru.
V obci nechýbali ani stánky – od ručne vyrábaných mydiel, cez kožené výrobky, prstene a bižutériu, až po bylinkové masti. Pri výstupe k sadom zas ponúkali rôzne čaje, ktoré padli vhod.
A potom prišla samotná prechádzka. Rozkvitnuté stromy, kam sa len pozriete. Biele kvety pôsobili ako „nevesty“ z básní, jemné a zároveň majestátne. Treba však povedať aj druhú stránku – terén nie je pre každého. Všetko vedie hore alebo dole, cestičky sú miestami kamenisté. Ak plánujete výlet so staršími ľuďmi alebo s niekým s pohybovými problémami, zvážte to. Aj u nás jeden člen partie napokon zostal v dedine – a vôbec neľutoval, pretože aj tam bolo čo obdivovať.
Článok pokračuje pod reklamou
Samotné sady sa opisujú ťažko. Slnko, pohyb, dobrá spoločnosť a radosť z voľného dňa. Romantika? Áno, ale nie tá tichá a komorná. Ľudí bolo veľa, stále ste niekoho míňali. No aj to patrilo k zážitku. Odchádzali sme s hlavou vyčistenou, telom príjemne unaveným a náladou, ktorú vie dať len kombinácia prírody a pohybu.
Cestou späť sme síce natrafili na guláš aj limonády, no rady boli dlhé, a tak sme pokračovali ďalej. Zastavili sme sa ešte v miestnom kostolíku – Evanjelický kostol v Brdárke. Okrem slovenčiny sme tu počuli aj maďarčinu či poľštinu, čo len podčiarklo, že toto miesto láka ľudí z rôznych kútov.
Kostol, postavený v roku 1696, je vzácnou ukážkou jednoduchého vidieckeho sakrálneho staviteľstva s prvkami renesancie a baroka. Zaujme nielen oltárom a kazateľnicou z 18. storočia, ale aj detailmi, ktoré si všimnete hneď – napríklad podlahou z lomového kameňa. Tú sa jednoducho nedá prehliadnuť.
Brdárku sme opúšťali s pocitom, že náš tip stál za to. Ak hľadáte miesto, kde sa jar ukazuje v plnej sile, toto je jedna z najkrajších zastávok. Len rátajte s tým, že v peknom počasí nebudete sami. 🙂
A áno – výlet určite odporúčame.
NENECHAJTE SI UJSŤ
