Evanjelický kostol v Rimavskej Sobote sa v piatok (19. decembra) večer stal miestom, kde hudba neznela len ako umelecký výkon, ale ako výpoveď. Výpoveď mladých ľudí, pedagógov a hudobníkov, ktorí sa rozhodli hovoriť o hodnotách – o láske, úcte, viere, spravodlivosti a spolupatričnosti.
Všetkých prítomných na začiatku privítala farárka Viktória Lisáková. Po jej slovách zaznela skladba Chi mai v podaní orchestra Konzervatória pod vedením Martina Horvátha. Hudba zaplnila priestor a pripravila pôdu pre večer, ktorý sa dotýkal sŕdc.
Článok pokračuje pod reklamou
Moderátorka koncertu Katarína Pavlík Smaczna prezradila, že hoci nesie názov vianočný, nebude celkom tradičný.
„Bude totiž náš. Bude výpoveďou mladých ľudí, ktorým záleží na hodnotách, akými sú láska, úcta, viera či spravodlivosť,“ uviedla koncert.
A potom zaznela báseň Alexandry Patakyovej – Život vojenský, počas ktorej kostol stíchol. Rytmický vojenský pochod, zbor pochodujúci uličkou kostola, jeden spoločný nádych – a koncert sa začal.
Skladby They Don’t Really Care About Us (Chcem len povedať, že im na nás naozaj nezáleží), Man in the Mirror v podaní Ketrin Kováčovej a Earth Song vytvorili mimoriadne silný úvod. Ľudia v laviciach mali slzy v očiach, telom prechádzali zimomriavky. Hudba kládla otázky, na ktoré nie je jednoduché odpovedať – what about us – a čo my?
Moderátorka pokračovala slovom o slovách. O tom, že sú chvíle, keď nestačia. Keď sa strácajú a práve vtedy za umelcov hovorí hudba. Ďalšie skladby niesli spoločnú myšlienku prijatia – "takých, akí sme. Lásky bez podmienok a tichého sľubu, že v tom nikdy nie sme sami," zaznelo z mikrofónu a nasledovala gospelová verzia Stand by Me v podaní Moniky Žigovej.
Jedným z najsilnejších momentov večera bola báseň Michala Záslava – My. Slová o rómskej identite, hrdosti, sile a nádeji zazneli s takou pravdivosťou, že v kostole bolo cítiť plač – ale aj obrovskú vnútornú silu.
„Ukážeme vám, že za niečo stojíme,
že v sebe silu, svetlo, nádej nosíme…
A slovo my je sila...“
Nasledujúce skladby Khangeri (Kostol), Račaha (Večer) a Secret Garden zazneli v rómskom jazyku a priniesli neopísateľnú atmosféru – smútok aj nádej, bolesť aj vieru. Publikum počúvalo v absolútnom tichu.
Koncert sa do vianočnej časti prehupol jemne, citlivo. Po básni Vianočná koleda zaznela Carol of the Bells – pôvodne ukrajinská novoročná pieseň Ščedryk, tentokrát v slovenskom jazyku. Kostol stíchol a po poslednej note nasledoval mohutný potlesk. Diváci počúvali ako skúsení poslucháči – vždy až do doznenia posledného tónu.
Moderátorka následne pripomenula benefičný rozmer večera. „Vianoce sú o daroch, ktoré sa nedajú zabaliť.“ Výťažok z koncertu poputuje na pomoc mladej žene odkázanej na invalidný vozík.
Zrazu zhasli svetlá a v kostole svietili len vianočné svetielka. Záver patril skladbám Modlitba a Pozhasínané. Atmosféra bola neopísateľná, kúzelná...
A potom prišiel moment vďaky. Poďakovanie farárke Viktórii Lisákovej, za pozvanie, všetkým účinkujúcim, orchestru pod vedením Martina Horvátha, kapele Luma band v zložení Michal Záslav, Milan Varga, Mário Deme a Boris Mušuka, korepetítorovi Milanovi Vargovi a zboru Luma khere čhavore – Deti sveta pod vedením Alexandry Patakyovej. Ochrannú ruku nad týmto svetom drží riaditeľka školy Gabriela Radičová, ktorá popriala prítomným pokojné sviatky.
Bol to tretí koncert Konzervatória v tomto kostole. A ako zaznelo na záver z úst pani farárky – zakaždým je prekvapením, akí talentovaní študenti a pedagógovia v Rimavskej Sobote pôsobia. Možno by si zaslúžili väčšie pódiá. No v ten večer im stačil jeden kostol. A otvorené srdcia ľudí v ňom.
Také koncerty sa neopúšťajú po poslednom tóne – tie v človeku zostanú.
Zdroj fotografií: Rimava.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
