Menu
Rimavská Sobota má aj v oblasti chovu koní svoje tradície. Nad mestom pri vstupe od Lučenca sa kedysi týčil Uhorský kráľovský štátny žrebčín.
„V čase Rakúsko-Uhorska činnosť žrebčínov upravoval osobitný zákon. Ten im dával štatút chráneného chovu koní pre armádu, ktorý sa riadil prísnymi pravidlami,“ priblížila v publikácii Rimavská Sobota na starých pohľadniciach riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako ďalej vysvetlila, s organizovaným chovom koní sa na Slovensku začalo založením žrebčína v Bojnej pri Nitre v roku 1855 a v roku 1859 v Prešove. Potom nasledovala Rimavská Sobota – v časti Sobôtka vznikol v roku 1884 tretí najstarší chov koní pod názvom Uhorský kráľovský štátny žrebčín (Magyar Királyi Állami Méntelep). „V spomínaných troch žrebčínoch sa chovali len teplokrvné plemená koní – arabský kôň, lipican, anglický plnokrvník a polokrvník, nonius, klusák a hucul,“ pokračovala v rozprávaní Oľga Bodorová.
Prečítajte si tiež: Na Kurinci sídlila Kráľovská poľnohospodárska škola
Dvojpodlažnú podpivničenú budovu žrebčína postavili pri vstupe do mesta od Lučenca. V priestoroch žrebčína, ktorý reprezentovala pekná budova barokového typu, boli kasárne a pripúšťacia stanica žrebcov. „Vedľajšia budova s bohato vyrezávaným dreveným altánkom slúžila ako obytný priestor pre riaditeľa žrebčína. Obidve budovy obklopovali vysoké stromy, ktorým dominovali najmä ovocné stromy – orechy,“ opísala autorka publikácie Rimavská Sobota na starých pohľadniciach. Celý areál bol podľa jej slov dobre udržiavaný.
„Fungujúci žrebčín v Rimavskej Sobote zanikol po vzniku Československa v roku 1918,“ priblížila Oľga Bodorová. Rovnaký osud postretol aj ostatné žrebčíny na území Slovenska, najlepšie žrebce presunuli do Maďarska. „Z počtu 468 plemenníkov ostalo na Slovensku len 161,“ doplnila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea.
Ako ďalej vysvetlila, keďže pri chove išlo najmä o dlhodobo stabilný chov v odchove žriebät i schopných jedincov daného plemena, čo i len krátkodobé prerušenie biologického a genetického reťazca znamenalo koniec žrebčína.
„Po II. svetovej vojne budova patrila Štátnemu majetku, ktorý čiastočne pokračoval v intenciách bývalého žrebčína,“ doplnila Oľga Bodorová s tým, že po vojne do areálu oproti bytu riaditeľa pribudol pomník padlým maďarským husárom.
Zdroj: Oľga Bodorová - Rimavská Sobota na starých pohľadniciach (2008)
NENECHAJTE SI UJSŤ
