Menu
Mladý, talentovaný, charizmatický, obľúbený medzi svojimi žiakmi a v povolaní učiteľa sa našiel. To je Peter Uhrin, rodák z Rimavskej Soboty, ktorý uplynulý týždeň získal v súťaži o najobľúbenejšieho učiteľa, učiteľku na Slovensku titul Zlatý Amos 2017. Tento úspech neunikol ani redakcii Rimava.sk, ktorá Petra vyspovedala „pri kávičke“ v jeho rodnom meste. V rozhovore nám priblížil nielen svoju prácu alebo skôr povolanie, ale aj prvé pocity po vyhlásení výsledkov i to, čo tomu predchádzalo. Neobišli sme ani jeho začiatky, jeho plány do budúcna a prezradil nám aj recept na šťastný život.
Titul Zlatý Amos 2017 si Peter určite zaslúžil. Mladý učiteľ zaujme na prvý dojem svojou otvorenosťou a charizmou. Možno aj to boli vlastnosti, vďaka ktorým sa dostal do ankety o najobľúbenejšieho učiteľa roka 2017. Ako prezradil, ani nevedel, o akú anketu ide. „Deti prišli za mnou, že ma nominovali do takejto súťaže,“ poznamenal s úsmevom. Nakoniec sa spomedzi 15 učiteľov prebojoval do semifinálovej osmičky. Z toho mali podľa jeho slov najväčšiu radosť deti, ktoré učí na Základnej škole Karloveská 61 v Bratislave. Vo finále ich čakala aj súťažná disciplína. „Dostali sme tému Reklama Holandsko. My sme s deťmi nemali v podstate žiadne rekvizity, mali sme iba pár kartónov, tulipány a pískacie tričká,“ priblížil Peter a dodal, že ich hodnotila niekoľkočlenná porota. Vrcholom večera bolo vyhlásenie víťaza. A aký to bol pocit, počuť svoje meno a stať sa najobľúbenejším učiteľom tohto roka? Peter tomu neveril, že sa niečo také môže stať. „Ja som všetkým tým učiteľom prial, my sme aj s deťmi každému počas ich vystúpenia tlieskali, lebo som im hovoril, aby tlieskali všetkým tak, ako by chceli aby tlieskali im. A to je skvelá vec. Všetci učitelia, ktorí boli v tejto ankete boli dobrí a neviem presne čo prevládlo, aby som vyhral ja,“ povedal rodák z Rimavskej Soboty, ktorého teší aj víťazstvo jeho kolegu Juraja Beňačku z Prešova, ktorý vyhral titul Amos sympaťák.
Podľa Petra však za ziskom titulu Zlatý Amos stoja nielen jeho žiaci, ale aj ich rodičia. „Nezaplatiteľná bola aj moja kolegyňa Majka Rothensteinová, bez ktorej by to nikdy nevyšlo,“ avizoval Peter, podľa ktorého sa z titulu tešia aj ľudia z jeho okolia a od Adely Banášovej dostal pozvanie do jej relácie. Po nečakanom prihlásení do súťaže ako aj po získaní titulu Zlatý Amos 2017 sa žiaci Petrovi postarali aj o ďalšie nečakané prekvapenie. „Mojich prvákov učím etickú a hudobnú výchovu a navrhli mi, aby sme šli von a požiadali ma, aby som zobral aj kriedy. Súhlasil som, veď vonka bolo krásne,“ hovorí a pokračuje: „na asfalt začali kresliť nápis Zlatý Amos, ja som len pozeral, čo tam píšu, no keď som videl napísané Tu učí Zlatý Amos, ostal som dojatý,“ priblížil Peter, ktorý vzťah so svojimi žiakmi buduje aj mimo školy. Chodia si spolu opekať. Podľa Petra je dôležité vytvárať si vzťah s deťmi. „Pretože ak to vidia aj rodičia, že učiteľ má pozitívny vzťah s deťmi, tak sú radi, že ich deti majú takých učiteľov,“ uviedol a doplnil, že možno teraz po troch rokoch vyučovania sa mu vracia aj v takejto podobe to, čo odovzdal svojim žiakom. „Verím tomu, že keď človek robí dobre, tak sa mu dobré aj vráti. Keď robí zle, tak sa mu aj zlé vráti. Je to taká karma, tomu ja verím“.
Hoci povolanie učiteľa si možno väčšina vyberie už počas základnej či strednej školy, Peter do tejto skupiny nepatrí. Po ukončení Základnej školy Š. M. Daxnera a pokračovaní na terajšom Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote, začal štúdiom na vysokej škole v Bratislave. „Tam som mal všetky iné záujmy ako školu,“ spomína Peter, ktorý nakoniec odišiel pracovať do Anglicka. Po dvoch rokoch by sa dalo povedať, že sa v jeho prípade začali lámať ľady. Peter si uvedomil, že chce radšej študovať ako pracovať a tak sa prihlásil na vysokú školu do Banskej Bystrice, kde vyštudoval psychológiu, etickú výchovu a občiansku výchovu. „Takže som taký učiteľ-humanista,“ dodal s úsmevom. Z tých študijných čias pochádzajú aj jeho učiteľské vzory. „Napríklad Miroslav Valica alebo Peťa Fridichová, ktorí mi ukázali, že učiteľ dokáže byť aj pozitívny vzor. V tejto dobe je dôležité myslieť pozitívne,“ podotkol. Jeho ďalší učiteľský vzor našiel počas písania svojej dizertačnej práce. V tomto prípade by sa dalo povedať, že sa Peter vrátil na začiatok štúdia, do lavíc základnej školy. „Svoju dizertačnú prácu som robil na ZŠ Š. M. Daxnera u učiteľky Danky Letovskej. Ona ma inšpirovala tým, že ako dokáže mať rada deti a ako s nimi pracuje, veľmi si ju vážim“.
Rovnako ani po dokončení štúdia nenastúpil hneď ako učiteľ. Svoj profesijný život začal v krízovom stredisku Dúha v Bratislave, kde pracoval ako vedúci výchovy. „Bolo to ťažké pracovať s tými deťmi, najmä po psychickej stránke, keďže to boli deti odobraté od rodičov. Mali sme tam takého chlapca, ktorý v škole, kam chodil, kradol gumičky a ja som sa šiel za neho ospravedlniť, že nás to mrzí a riaditeľka povedala, že nech idem k nim učiť. Tak som potom odišiel do školy, kde som bol najskôr družinár, čo bola veľká skúška môjho profesijného života. Potom som bol učiteľom, no neskôr som pracoval aj na ministerstve,“ ozrejmil Peter s tým, že hoci v tom čase chcel skúsiť aj túto prácu, nakoniec zistil, že jeho miesto bude medzi žiakmi. A tak po skončení pracovného pomeru na ministerstve rozposlal žiadosti na tunajšie školy. „Ale zo žiadnej sa mi neozvali, tak som skúsil Bratislavu, kde mi hneď kladne odpovedali tri školy a tak učím tam. Je to trocha smutné, ale aj takéto veci sa dejú. Som rád, že som tam, lebo všetko zlé je na niečo dobré,“ vysvetlil Peter, ktorý učí od 1. po 7. ročník, a to najmä etickú a hudobnú výchovu, angličtinu, informatiku a techniku. Okrem toho je však aj asistentom dvom žiakom s postihnutím.
Peter sa svoju otvorenosť a pozitívny prístup snaží preniesť aj medzi žiakov. Podľa jeho slov je dôležité, aby deti chodili do školy s radosťou. „Toto by si mali uvedomiť všetci učitelia. Samozrejme, že to musí mať isté hranice, ale je dôležité aby deti chodili rady do školy,“ vysvetlil a doplnil, že v tomto smere je dôležitá aj práca s rodičmi. Ako priznal, na jeho hodinách je trocha väčší hluk, no podľa Petra tam, kde sa pracuje je aj vrava. Uznáva však, že sú predmety, kde sa ticho a koncentrácia vyžaduje, no tam kde je potrebná skupinová práca sa to bez komunikácie nezaobíde. Dôležité je podľa neho hľadať ten stred a nedržať sa len predpísanej školskej osnovy, ale učiť deti i to, čo ich zaujíma. Učiteľ, ktorý denne do práce dochádza na bicykli desať kilometrov, však zo svojich žiakov chce vychovať i ľudí s morálnymi vlastnosťami, aby vedeli čo je zlé a dobré. Taktiež je pre neho dôležité, aby sa deti vedeli rozhodovať a riešiť situácie bez pomoci dospelého, či povedať konštruktívnu kritiku a nikoho ňou neuraziť. „Dôležité je však deti aj počúvať.“
Aj keď sa Peter našiel v povolaní učiteľa, jeho najbližšie plány do budúcna však súvisia s cestovaním, a to cez blížiace sa letné prázdniny. Rozmýšľal aj nad prácou dobrovoľníka. „Uvidíme ako dopadnú prijímačky na Komenského inštitút, lebo ak ma zoberú tak určite ostanem v škole,“ prezradil Zlatý Amos, ktorý sa angažuje aj v tvorbe rôznych školských festivalov. Ako priblížil, v škole kde učí, organizovali trojdňový Ekofestival, počas ktorého sa deti dozvedeli ako triediť odpad a ako ochraňovať planétu Zem pred znečistením. „Máme aj projekt s názvom Naši susedia, ktorý robí organizácia Post bellum, je to projekt nastavený na to, aby sme bojovali proti extrémizmu už na základných školách. Deti sa učia vyhľadávať informácie, spracovať ich a pracovať i so staršími ľuďmi,“ podotkol. Ako spomenul, práve tu spoznal Otta Šimka, ktorý prežil holokaust. Podľa Petra to bol práve tento viac ako 90-ročný muž, ktorý mu povedal recept na šťastný život. „Povedal mi: „Bolí vás teraz zub?“ ja som mu odpovedal, že nie. „Tak môžete byť šťastný, že vás nebolí. Viete aká je to bolesť, keď vás bolí“. Je to také uvedomenie si takých jednoduchých vecí, na ktoré veľakrát zabúdame. V dnešnom svete zabúdame na to, že môžeme byť šťastní len z toho, že vonku svieti Slnko. Teda taký recept na šťastný život je pozitívne myslenie,“ dodal Peter na záver.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Facebook Peter Uhrin
