Prinášame vám prvú časť exkluzívneho rozhovoru so Zorou Bútorovou, sociologičkou a analytičkou Inštitútu pre verejné otázky, a Grigorijom Mesežnikovom, politológom a politickým analytikom. Redakcia Rimava.sk využila príležitosť na rozhovor, ktorý sa uskutočnil v rámci diskusie v Centre nezávislej kultúry Citadela.
Považujete schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom za dôležitý ukazovateľ zdravia spoločnosti?
Grigorij Mesežnikov: Samozrejme, ľudia si tieto pojmy môžu vykladať odlišne, ale niektoré fakty sú nepopierateľné. Napríklad, Ukrajina bola napadnutá agresorom, ktorý sa netajil svojimi zámermi zničiť jej štátnosť. Putin dlhodobo spochybňoval existenciu ukrajinského národa, tvrdiac, že ukrajinský štát je nelegitímny. Hovoril, že je len produktom leninskej politiky a že jeho odčlenenie od Sovietskeho zväzu bolo chybou. Čiže on sa netajil tým, že na túto krajinu napokon zaútočí. Dnes vidíme dôsledky tejto ideológie: státisíce obetí, zničené mestá, sedem miliónov ľudí na úteku.
Článok pokračuje pod reklamou
Nemôžeme sa pridať na stranu zla. V histórii vždy existovali tí, čo podporovali totalitné režimy, či už v Nemecku počas nacizmu, alebo dnes v Rusku, kde je značná časť obyvateľstva, ale stále menšina, agresívna a je podporovaná samotným režimom. Ale v Rusku je osobitná situácia, Rusko nie je demokratický režim. Moc, ktorá tam existuje, odstraňuje akýkoľvek prejav nesúhlasu.
My na Slovensku žijeme v demokratickej spoločnosti a sme súčasťou Európskej únie, ktorá podporuje Ukrajinu. Ak by sme popierali tento fakt, vzdali by sme sa svojho civilizačného ukotvenia. Naša demokracia a členstvo v EÚ sú jedny z najlepších rozhodnutí, ktoré sme ako krajina mohli urobiť.
Niektorí ľudia v našom regióne tvrdia, že v roku 2014 Ukrajinci zabíjali Rusov. Ako to vidíte vy?
Grigorij Mesežnikov: To nie je pravda. Ide o ruský propagandistický naratív. V roku 2014 prebiehal Euromajdan v Kyjeve, kde som predtým viackrát osobne bol. Neprebiehalo tam žiadne zabíjanie Rusov. Naopak, vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč poslal bezpečnostné zložky, aby potlačili protesty a zabíjali ukrajinských občanov. Keď Janukovyč utiekol, začal sa ruskou vládou podporovaný separatistický puč v Donbase, ktorý viedol k vojenskému konfliktu. Obeťami neboli iba Rusi, najviac trpeli samotní Ukrajinci. Žiadna medzinárodná organizácia nepotvrdila tvrdenia o ukrajinskej genocíde proti Rusom. Ide o vymyslený príbeh na ospravedlnenie agresie.
Ako sa bežný človek má vyznať v informáciách, keď politici a analytici majú rozdielne pohľady?
Zora Bútorová: Dôležité je, aby sme vedeli kriticky hodnotiť zdroje informácií. Zaujímavé je, že bezprostredne po vypuknutí vojny bol postoj ľudí na Slovensku veľmi jednoznačný – väčšina z nás odsudzovala ruskú agresiu. No postupom času, pod vplyvom dezinformácií šírených sociálnymi sieťami a niektorými politikmi, začali ľudia pochybovať.
Je dôležité pozerať sa na to, kto informácie poskytuje. Ak ide o anonymný zdroj na sociálnej sieti, ktorý len opakuje naratívy Kremľa, takéto naratívy majú malú dôveryhodnosť. Naopak, mali by sme dôverovať odborníkom, novinárom a medzinárodným organizáciám, ktoré pracujú s overiteľnými faktami.
Celková dôvera v politikov taktiež ovplyvňuje vnímanie pravdy. Niekedy je ťažké určiť, kto je skutočnou príčinou problémov v živote ľudí. Manipulátori väčšinou podsúvajú jednoduché vysvetlenia a ukazujú na falošných vinníkov. Preto je dôležité kriticky rozmýšľať a nebrať informácie slepo ako pravdu len preto, že ich povedal môj známy sused alebo niekto anonymný na sociálnej sieti, alebo nejaký vplyvný influencer, ktorý sa možno vyzná v niečom inom, ale nie v probléme, o ktorý ide.
Grigorij Mesežnikov: Myslím si, že je dôležité konfrontovať kvalifikáciu každého, kto sa k nejakej téme vyjadruje. Napríklad taká situácia neanonymná situácia – predseda vlády Robert Fico, ktorý sa často vyjadruje o Ukrajine a ja. Predseda vlády Fico, neviem, kedy bol naposledy skutočne na Ukrajine, okrem tých dvoch stretnutí na slovensko-ukrajinskej hranici pri Užhorode.
Ja chodím na Ukrajinu pravidelne od asi roku zhruba 2002. Máme tam partnerskú organizáciu, s ktorou spolupracujeme. Naposledy som tam bol pred tromi a pol mesiacmi. Pán Fico tam nebol počas tejto vojny ani raz. Teraz pán Fico sa vyjadruje o Ukrajine, väčšinou veľmi úsečne udáva nejaké čísla, ktoré väčšinou nesedia. Ja som autor desiatok štúdií a článkov venovaných Ukrajine.
Teraz som bol na Ukrajine v tých regiónoch, ktoré ukrajinská armáda oslobodila od okupácie. Videl som výsledky zverstiev ruských okupantov. Na rozdiel od Roberta Fica som ruskojazyčný človek. Ja som sa narodil v Rusku, v Sovietskom zväze. Môj otec pochádza z Ukrajiny, matka pochádza z Ruska. Sledujem televízie obidvoch štátov, takže dokážem posúdiť, čo sa odohráva v týchto štátoch a z toho evidentne na 100% mi vychádza aj so znalosťou toho, čo som už vedel predtým, že Rusko je agresor. Je to imperialistická veľmoc, ktorá chce zničiť Ukrajinu ako štát, a Ukrajina je mierumielovný štát, ktorý v ničom neprovokoval Rusko. Veď to by nemalo logiku, prečo by Ukrajinci začali zabíjať Rusov? Ukrajina je oproti Rusku malý štát, nepotrebuje vojnu so susednou veľmocou.
To je presne ten istý naratív, aký Rusko otestovalo v roku 2008 v Gruzinsku. Proste je tu jednoznačný fakt ruskej agresie, 24. februára sme všetci videli, čo tento štát vykonal. A to trvá doteraz.
A teda, overovať si zdroje je nesmierne dôležité.
Zora Bútorová: Problém spoľahlivosti zdrojov začal byť na Slovensku vypuklý už predtým, ako došlo k ruskej agresii. A to bolo počas COVID-u, keď sa začali k chorobe a k liečbe vyjadrovať rozliční ľudia, ktorí na to nemali žiadnu kvalifikáciu. Začali ich presviedčať, že majú návod na to, ako sa ochrániť pred chorobou.
Už vtedy sa v medzinárodných porovnávacích výskumoch ukázalo, že ľudia na Slovensku sú mimoriadne náchylní preberať rozličné nepravdivé interpretácie , konšpiračné teórie či hoaxy. Napríklad o tom, že farmaceutické firmy sa riadia predovšetkým kritériom finančného zisku, a nejde im o zdravie ľudí. Alebo že štatistické údaje o počtoch ľudí, ktorí zomreli na covid, sú nadhodnotené. Tomu veria ľudia dodnes.
Aj vtedy sa niektorí ľudia väčšmi riadili tým, čo mi im povedal sused, alebo niekto na internete, koho ani nepoznali, než aby sa obracali na vieryhodné zdroje. Keď potom vypukla vojna Ruska proti Ukrajine, ukázalo sa, že ľudia, ktorí verili dezinformáciám o pandémii, často nekriticky preberali aj naratívy, ktoré ospravedlňovali ruskú agresiu. K takýmto zisteniam dospeli aj výskumy v zahraničí, nielen u nás. A prečo? Lebo sociálne siete, ktorými sa šírili naratívy o vojne, sa zahniezdili v hlavách časti ľudí už počas pandémie, teda ešte predtým, ako k tej vojne došlo.
Takže na Slovensku dnes žneme plody týchto dvoch tragických udalostí.
Pokračovanie rozhovoru vypublikujeme čoskoro.
NENECHAJTE SI UJSŤ
