RIMAVSKÁ SOBOTA - Región Gemer-Malohont môže byť hrdý na ďalšiu výnimočnú osobnosť v oblasti žurnalistiky, ktorá poskytla exkluzívny rozhovor pre redakciu Rimava.sk.
Aj v menších mestách vyrastajú ľudia s veľkým talentom a odhodlaním a dôkazom toho je aj Edita Hutková.
Vo voľnom čase sa venuje športu, či už posilňovni, joge, bicyklovaniu alebo korčuľovaniu. Má rada aj čítanie, pričom siaha po kriminálnych príbehoch, ľahkých ženských románoch či televíznych krimisériách.
Článok pokračuje pod reklamou
Jej kariéra a profesionálny prístup inšpirujú nielen mladých novinárov, ale aj každého, kto verí v hodnoty poctivej práce a ľudskosti.
Hoci by sa mohlo zdať, že Edita Hutková pochádza z Lučenca, sama hovorí jasne, že je Soboťanka. Hrdosť na svoj pôvod a úprimnosť sú charakteristické črty tejto dlhoročnej redaktorky a reportérky. Jej kariéra v médiách odhaľuje zaujímavý príbeh plný odhodlania a nečakaných životných ciest.
"Podľa mňa by všetci o mne povedali, že som veľmi priateľská, nápomocná a mám dobré srdce. To veľakrát počúvam a myslím si to aj ja sama o sebe. Okrem toho som spravodlivá a neviem klamať – aspoň nie úmyselne," povedala s úsmevom na začiatku rozhovoru.
Táto kombinácia vlastností z nej robí nielen dobrú novinárku, ale aj osobnosť, ktorú si mnohí vážia.
Edita sa narodila v pôrodnici v Hnúšti, no ako hovorí, od detstva žila v Rimavskej Sobote, kde absolvovala základnú aj strednú školu. Hoci jej pôvodné vzdelanie nemalo nič spoločné so žurnalistikou, život ju postupne zaviedol práve do tejto oblasti.
"Študovala som na obchodnej akadémii so zameraním na ekonomiku a bankovníctvo. Vtedy to bola iná doba, keď sa deti prirodzene smerovali podľa možností a nie podľa talentu," zaspomínala si novinárka.
"Do médií som sa dostala úplnou náhodou, keď som začala písať ekonomické články pre Novohradské noviny. Postupne som sa však preorientovala na kriminálne témy, ktoré ma oveľa viac zaujímali," dodala.
"Súvisí to pravdepodobne s tým, že obaja moji rodičia boli policajti. Práve vtedy som sa prvýkrát stretla nielen s novinárčinou, ale aj s kriminálnymi témami, ktoré ma zaujali a zostali mi blízke dodnes. Medzitým som si však vyskúšala aj rôzne iné veci,“ priznala Edita.
Po piatich rokoch v regionálnych novinách sa jej naskytla príležitosť pracovať pre televíziu JOJ.
"Oslovil ma Števo Bodor, ktorý vtedy zakladal krimi tím pre Jojku. Pamätal si ma z Novohradských novín a zveril mi túto príležitosť," uviedla Edita.
"Tu som sa stretla aj so svojím pracovným partnerom Petrom Ehnom, s ktorým spolupracujeme dodnes," dodala. Prvé stretnutie s kamerou nebolo pre Editu jednoduché, keďže sa považuje za trémistku.
"Pamätám si, že ešte pred začiatkom práce pre televíziu som odmietla dať vyjadrenie pred kamerou pre TA3. Teraz to však vnímam inak, hlavne preto, že pri nahrávaní reportáží je pri mne len kameraman, takže sa nesústredím na to, že to neskôr uvidí veľa ľudí," povedala novinárka.
Edita Hutková a Peter Ehn tvoria zohratý a stabilný tím, čo je v mediálnom svete zriedkavé. Ich dlhoročná spolupráca je založená na vzájomnom porozumení a dôvere. Vďaka tomu dokážu efektívne spolupracovať a čeliť výzvam, ktoré práca v teréne prináša. Skúsenosti a súhra medzi nimi zaručujú vysokú úroveň ich profesionálneho výkonu.
Nie vždy je však práca v teréne bezpečná. Edita spomína na nebezpečnú situáciu v Tornali, keď pri reportáži museli čeliť napätiu zo strany miestnych obyvateľov.
"Myslela som si, že to zvládnem, ale Peťo správne vyhodnotil situáciu a doslova ma ťahal preč. Uvedomila som si, že v takejto chvíli je dôležité veriť svojmu kolegovi a zostať v bezpečí," povedala s uznaním.
Edita sa počas svojej dlhoročnej kariéry neraz ocitla v situáciách, ktoré boli náročné, ale vždy si zachovávala profesionálny prístup.
Hoci pokrýva prevažne kriminálne témy, vážne situácie, ako vraždy či vydierania, neboli vždy bez rizika. Sama však priznáva, že skutočne nebezpečné situácie sú skôr výnimkou. Občas sa však stretne aj s vyhrážkami, čo je súčasťou rizík práce v médiách.
Reakcie ľudí, ktorí sú súčasťou jej reportáží, sú veľmi rôznorodé. Edita opísala, že niekedy rodiny postihnuté tragédiou ochotne zdieľajú svoje príbehy, zatiaľ čo pri menej závažných témach bývajú ľudia neochotní a niekedy až agresívni.
"Je to veľmi individuálne a nedá sa to predvídať," uviedla v rozhovore.
Napriek všetkým výzvam je pre Editu jej práca stále zdrojom nadšenia a adrenalínu. Aj po šestnástich rokoch ju napĺňa pocit zodpovednosti a odhodlanie byť pri dôležitých udalostiach, často aj cez víkendy, sviatky alebo v nočných hodinách.
Ako však sama priznáva, niekedy je náročné zvládnuť množstvo povinností. Obzvlášť spomína dni, keď počas jedného dňa riešila až sedem reportáží a absolvovala vyše stovky telefonátov.
"Po takých dňoch si jednoducho vypnem zvonenie a potrebujem čas na oddych, aby som si mohla od práce úplne oddýchnuť," uzatvára s úprimnosťou.
Popri práci sa Edita venuje aj charitatívnym aktivitám. Prostredníctvom reportáží často pomáha rodinám v núdzi, či už finančnými zbierkami alebo výzvami na pomoc.
"Snažím sa vždy v ľuďoch vidieť to dobré," povedala Edita.
Jej skúsenosti s pomocou bezdomovcom a ľuďom v núdzi však ukazujú, že dobré úmysly nie vždy vedú k očakávanému výsledku. Napriek tomu verí, že to, čo dá človek svetu, sa mu vráti, a preto zostáva optimistkou a vníma okolie pozitívne.
"Mám šťastie na dobrých ľudí," uzatvára Edita s tým, že sa snaží vidieť v každom to dobré, aj keď ju život občas presvedčí o opaku.
NENECHAJTE SI UJSŤ
