Menu
Veľkonočná koleda, ktorá sa dodnes zachovala v celej svojej pôvodnej podobe, odjakživa patrila k obradom spojeným s vítaním jari.
„Sviatky tvoria výraznú os našich životov. Ich cyklickosť a rituály s nimi spojené, sú určitou nemennou istotou v nevyspytateľnom plynutí života. Kdesi vnútri máme totiž zakódovaný dar všetkých našich dávnych predkov, ako sa tešiť zo svojho bytia a oslavovať jeho premeny a zrenie v súlade s premenami prírody, a tým sú práve sviatky,“ píše Denisa Fulmeková vo svojej knihe Magická sila sviatkov, kde mapuje tradície a čary v kolobehu roka.
Článok pokračuje pod reklamou
K tradičným zvykom Veľkej noci patrí jednoznačne aj šibanie. Je to starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Mágia tvorila stálu súčasť kultúry ľudstva. V minulosti bol vari každý človek presvedčený, že mágia funguje, lebo v ňu veril a prirodzene zapadala do ich racionálneho sveta a myslenia.
Korbáče sa plietli z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt s dievčenským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá. Pôvod šibačky spočíva ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti.
K oslavám jari patrí aj vajce - metafora krehkosti života, hádanka, čo bolo prv než ono. Naši predkovia mu venovali veľkú pozornosť. Vajce znamená život, vzkriesenie a nesmrteľnosť. Veľkonočné kraslice sú priam také rozmanité, pestré a nádherné, aké dary z lásky, symboly zdravia a života, majú byť.
Najstaršie kraslice našli archeológovia v pohrebiskách v Prednej Ázii. Pochádzajú z polovice 3. tisícročia pred naším letopočtom. Farbenie vajíčok malo posilniť ich čarodejný účinok. Kraslice sa u nás oddávna vo veľkonočnom období kládli zosnulým na hroby (v Honte, Novohrade, Gemeri).
Pod skalami Železníka v Červeňanskej doline v Gemeri pri Sirku, volajú ich Červeň - Kameň, je vraj tajné sklepenie, a to sa otvára, keď na Kvetnú nedeľu čítajú v kostoloch pašie (text evanjelia o Kristovom mučení).
Článok pokračuje pod reklamou
V sklepení skvie sa veľký poklad, ktorý kedysi ukradli zbojníci. Ohromný had zaútočí na každého, kto sa v tom čase opováži vkročiť do sklepenia. To sa zavrie, keď veriaci na pašiach dospievajú amen. Hovorí sa, že jeden mládenec tam v tom čase zbieral zimozeleň, videl všetko na vlastné oči, a odvtedy nemá pokoj.
Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť ani krájať nožom.
Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky, ale išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť.
Verilo sa, že strigy mútia na cestách maslo, aby odobrali kravám mlieko.
Zdroj textu: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ – TIC
Redakčne upravené.
Zdroj foto:
(1-4): archív MsÚ
Zdroje:
Fulmeková D. Magická sila sviatkov. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 2014
Nádaská K. Čary a veštby. Mágia v ľudovej kultúre Slovenska. Bratislava: Vydavateľstvo Fortuna Libri, 2014
Nádaská K. Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch. Bratislava: Vydavateľstvo Fortuna Libri, 2012
Slobodová E. Slovenský detský rok. O ľudových zvykoch a tradíciách. Bratislava: Vydavateľstvo Fortuna Libri, 2016
NENECHAJTE SI UJSŤ
