Menu
V rukách má cit aj trpezlivosť, v očiach presnosť a v srdci lásku ku tradíciám. Prepukla v nej už v detstve, pretavila sa v krajčírstve. V ňom sa Gabriela Medveďová našla. Už ako 7-ročná dostala do rúk od starej mamy ihlu a niť, ktorá ju odvtedy sprevádza. Najskôr ručne, neskôr na šlapacom šijacom stroji tvorila svoje prvé kúsky.
Narodila sa a vyrastala v Tisovci, kde navštevovala aj základnú školu. Neskôr študovala na SOU v Hnúšti, odbor krajčírka. Zamestnala sa ako krajčírka, okúsila však aj iné zamestnania. Vždy ju to ale ťahalo k ručnej práci. V čase, keď sa presťahovala do Rimavských Zalužian, dostala príležitosť pracovať v tamojšej materskej škôlke, kde naplno prejavila svoju zručnosť. Dnes sama učí ako majsterka v odbore krajčírstvo a je držiteľkou značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Článok pokračuje pod reklamou
„Šitiu krojov som sa oficiálne začala venovať pri vzniku živnosti približne od roku 2007. Prvotinky vznikali ešte predtým, keď prišlo pár susediek a potrebovali nové šaty pre bábiky,“ hovorí ďalej Gabriela Medveďová. Už tam vznikol nápad venovať sa v tvorbe niečomu tradičnému. „Viete si asi predstaviť, keď spojíte lesklý červený satén na sukienke, bielu čipku na blúzočke, čepček, zásterka a do toho vyšívanú ľudovú stuhu. Ešte aj teraz ma to hreje na duši, pocit na nezaplatenie.“
Bábiky najčastejšie oblieka do klenovského, kokavského a rejdovského kroja. „Sú jednoduché, ale hlavne z nášho regiónu,“ dodala skúsená krajčírka, ktorá sa tomuto remeslu venuje popri inej práci. Šitie si vyžaduje trpezlivosť a čas, každý kroj pre bábiku si z neho odstrihne iný kúsok. Záleží na náročnosti strihu a výšivke. „Nejaký týždeň si taký krojík vyžiada, ba až mesiace,“ prezradila Gabriela Medveďová.
Kroje jej učarovali svojím výzorom a výšivkami. „Sukňa z modrotlače, madeira na blúzke, toto všetko nariasené v správnom pomere urobí aj zo štíhlej postavy – ženskú. Viem si predstaviť v tom bežne chodiť, keď budem na dôchodku,“ hovorí s úsmevom.
Aj pri tomto odeve platí staré známe – čo kraj, to iný mrav. Podľa regiónov je podľa nej dominantný detviansky kroj. „Mne učaroval myjavský kroj, ktorý som si všimla na detvianskych folklórnych slávnostiach. No poklonu dávam všetkým krojom, ktoré boli tvorené za ťažkých čias pri petrolejových lampášoch a všetko sa šilo a vyšívalo úplne ručne.“
Spod jej rúk či šijacieho stroja vychádzajú nielen kroje pre bábiky, ale aj väčšie výtvory – kroje a ľudové odevy pre dospelých. „Prezentáciou na jarmokoch si získavam nových obdivovateľov, ktorí majú záujem o blúzky, sukne alebo mužské košele. Šila som aj pre ľudových tanečníkov z nášho regiónu. Šijem aj iné veci na nosenie alebo dekorácie či darčeky. Mám tvorivého ducha a moji obdivovatelia to vedia. Blížia sa Vianoce a už asi nejaký čas sú trendy trpazlíci, zásterky, vianočné srdiečka z textilu nesmú chýbať,“ opísala portfólio svojej tvorby, s ktorou sa môžete stretnúť napríklad na ľudových podujatiach Rontouka, Koliesko, Mitrovanie alebo na webovej stránke Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Tento rok sa Gabriele Medveďovej splnil aj jeden zo snov. Učiť. „Dostala som pracovnú ponuku vyučovať ako majsterka v SOŠ Hnúšťa pre odbor krajčír. Už ako učnici mi preblysla myšlienka, že také povolanie alebo skôr poslanie, by sa mi páčilo. Pokiaľ prišiel správny čas, svojím životom som zbierala vedomosti, skúsenosti a hlavne zručnosť. Splnený sen si teraz musím obhájiť usilovnosťou odovzdávať vedomosti novým generáciám,“ zhodnotila.
Spolu so svojimi učnicami sa chystá na vianočné trhy v Hnúšti a aj na vianočnú burzu v Rimavskej Sobote. „Čaká nás kopec práce, lebo každé ročné obdobie prináša nové možnosti a nápady,“ zakončila Gabriela Medveďová.
NENECHAJTE SI UJSŤ
