Menu
Lucia Popróčiová, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty, mala k umeniu blízko už ako malé dieťa. Po absolvovaní rimavskosobotského gymnázia začala študovať umelecký smer v Nitre, kde býva doteraz. Onedlho sa umelkyňa stane po prvýkrát mamou.
Na začiatky svojej tvorby spomína Lucia veľmi rada, keďže sa jej spomienky spájajú so starými rodičmi. "Pred nástupom na základnú školu som u nich trávila veľa času, pretože som bola častejšie chorá. A keďže sa môj starý otec venoval krajinomaľbe, venovali sme spoločne veľa času kresleniu. Moje kresby zo začiatku nevyzerali veľmi perspektívne, no na cestu kreatívneho umelca som sa dostala vďaka dedovi, ktorý mi dal knižku, kde boli nádherne namaľované postavy a ja som ich sama celé nakreslila," zaspomínala si.
Od tejto chvíle každý deň kreslila jeden výkres za druhým a vytvárala si rôzne príbehy, ktoré zhmotnila do obrázkov. "Keď som mala 6 rokov, moji rodičia sa rozhodli ma zapísať do Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. V tom čase sa ešte robili prijímačky, kde som mala nakresliť cirkus so zvieratkami. V ZUŠ-ke som strávila neuveriteľných 12 rokov, kde som sa zároveň pripravovala aj na prijímačky na vysokú školu. Celé tie roky sa mi venovala úžasná pani učiteľka Mihóková. Maľovanie sa stalo silnou súčasťou môjho života a celkovo v našej rodine. Mnohé ma naučil môj otec, ktorý maľuje úžasné obrazy. Učil ma ako vnímať konkrétne veci pri maľovaní a ako je dôležité sa venovať každému detailu aby sme dosiahli želaný výsledok," prezradila talentovaná maliarka.
Článok pokračuje pod reklamou
Maľovanie sa tak stalo Luciinou obrovskou vášňou a kreslila všade, kde to bolo možné. Popri štúdiu na gymnáziu sa pripravovala na vysokú umeleckú školu, keďže okrem maľby jej učarovala aj fotografia.
"Moji rodičia ma vždy veľmi podporovali a táto cesta nebola výnimkou. Dostala som sa na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, kde som študovala odbor Učiteľstvo estetickej a výtvarnej výchovy. Bolo to skvelé rozhodnutie, pretože som nechcela mať len samostatný výtvarný odbor, ale mala som túžbu sa venovať štúdiu hudby, divadla a filmu. To všetko som našla práve v tejto kombinácii odborov," povedala umelkyňa, ktorá sa po ukončení štúdia rozhodla ostať v Nitre.
"Nitru mám veľmi rada, pretože to nie je úplne malé mesto, ale ani veľké ako Bratislava a máte možnosť sa tu dostať všade pešo, alebo na bicykli. Veľkou výhodou je, že za pár minút sa viete dostať do krásnej prírody a nemáte ani pocit, že ste v meste. Človek tu má všelijaké možnosti, byť súčasťou rôznych aktivít, či je to už umenie, alebo šport v rámci ktorého mám záľubu vo fitboxe".
Po vysokej škole sa Lucia zamestnala ako grafický operátor a popri práci si zariadila svoj vlastný ateliér, kde trávila veľa času. "Tri roky som sa rozvíjala v rôznych štýloch. Baví ma maľovať hlavne portréty, ale aj abstraktné umenie. V tomto období som objavila aj maľovanie kávou. Som veľkým milovníkom kávy a jedného dňa v práci som sa pozrela na vnútro dopitej šálky, kde som videla rôzne stopy po káve. Vyzerali ako maľovaný obraz. Vtedy mi napadlo, prečo by som to vlastne nemohla urobiť vo veľkom. Trvalo to týždne, kým som prišla nato ako maľovať s kávou, aký postup zvoliť a techniku a následne fixáciu, aby sa všetko zachovalo v úplnom poriadku a tak, ako som to namaľovala. Objednala som veľké formáty plátna a pustila som sa do práce. Výsledok bol neuveriteľný a následne ďalšie obrazy vznikli aj v kombinácii s farbou. Nielenže vám krásne vonia byt ako v kaviarni, ale máte zároveň kus umenia priamo doma na stene," prezradila Lucia, ktorá ale ateliér pre komplikovanú operáciu nohy musela opustiť.
Článok pokračuje pod reklamou
"Trvalo mi asi rok kým som sa dala poriadne dokopy. Hľadala som spôsob, ako sa venovať aj v takomto stave umeniu, pretože som si nedokázala predstaviť, že by som taký dlhý čas nemohla tvoriť. Napadlo mi maľovať na tablete a začať tvoriť digitálnu maľbu. Prvé kresby boli jednoduchšie, ale pomaly som sa do toho dostávala, hľadala som si rôzne techniky a spôsob, akým by sa mi to páčilo. Skvelé v tejto tvorbe je to, že ten tablet si viete ozaj kamkoľvek vziať so sebou. V podstate už druhý rok vytváram digitálne obrazy, ktoré sú následne tlačené na veľkoformátové plátna," dodala.
Aj po rokoch tvorby má pre Luciu najväčšiu váhu obraz, ktorý namaľovala so starým otcom.
"Keď som sa učila maľovať olejovými farbami u dedka v jeho dielni, tak sme maľovali spolu jeden obraz, ktorý ostal nedokončený, ale zároveň má pre mňa veľkú váhu. Dedko ma učil aké farby má obloha, či už koruny stromov alebo rieka a tieto momenty vo mne zostanú navždy ako tie najkrajšie na časy, keď som sa to všetko len učila," povedala Lucia, ktorá sa onedlho stane po prvýkrát mamou. Sny v oblasti umenia má ale stále veľké. "Chcem naďalej tvoriť obrazy s láskou. Jedného dňa mať veľký ateliér, kde by som tvorila deň čo deň a popri maľbe sa venovala aj fotografii, ktorá ma rovnako napĺňa," dodala.
Luciinu tvorbu obrazov nájdete NA TOMTO ODKAZE a fotografií NA TOMTO ODKAZE.
NENECHAJTE SI UJSŤ
