Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Diváci už mohli vidieť prvé časti seriálu Iveta. V osemdielnom príbehu o predsudkoch, živote, láske, splnených aj nesplnených snoch, v ktorom je ústrednou postavou Trebišovčanka Iveta, si zahrala aj Monika Zaharová z Rimavskej Soboty. Na seriál sa tešila už od prvého jej natáčacieho dňa.
Ponuka zúčastniť sa castingu prišla podľa jej slov úplne nečakane, telefonicky. „Keďže som šesť rokov pôsobila a žila v Prahe, netušila som, že si ešte nejaká slovenská castingová agentúra na mňa spomenie, kým sa tam opäť neukážem alebo nepripomeniem. Ale osud chcel inak a oni sa ozvali. A čo bolo ešte väčšie prekvapenie, vybral si ma pán Hřebejk osobne. Potom to už vlastne išlo rýchlo. Proste vesmír to tak chcel a ja som túto skúsenosť mala zažiť. Som naozaj vďačná,“ povedala.
Článok pokračuje pod reklamou
Celý scenár počas natáčania síce v rukách nedržala, no z rozprávania hereckých kolegov vedela, že tento počin režiséra Jana Hřebejka bude v našom slovenskom kontexte iný – nech už to v tú chvíľu znamenalo čokoľvek.
„Trochu sme všetci tušili, že to rozvíri minimálne zaujímavú divácku debatu. Témy, ktorých sa seriál dotýka, sú aktuálne, a preto reakcie všetkého druhu na seba nenechali dlho čakať. Ak to vzbudilo diskusiu, tak to pre mňa znamená úspech. Umenie sa nás má dotýkať. Každého inak a každého na inom, a možno aj citlivom, mieste. Mrzí ma len skutočnosť, ako ju vnímam v tomto ohľade ja, že nám stále chýba nadhľad. Možno by stačilo sa len trochu ‚povzniesť' a namiesto prázdnej nekonštruktívnej kritiky uvidieť, že sa nejedná o vykreslenie reality, ale o scenár vymyslený, ktorý sa, ako sám autor spomína, námetom z reality len inšpiroval. Takže ja som zatiaľ spokojná a naozaj sa teším na ďalšie diely,“ vysvetlila Monika, ktorá sa v seriáli zhostila úlohy produkčnej. Kedy sa objaví na obrazovkách, bude prekvapenie aj pre ňu.
„Objaví sa na obrazovkách presne v jej pravý čas. Nebudem podrobnosti o jej príchode prezrádzať, aby som nepredbiehala udalosti z deja. Zuzana je osobou zo zákulisia, ktorá má starostí možno viac, ako je schopná zvládnuť a po mnohých rokoch vo svojej brandži má toho miestami plné zuby,“ prezradila Monika. A či sa musela kvôli svojej postave priučiť východniarčine? „Nárečie som sa učiť našťastie nemusela. Myslím, že to pre mojich hereckých kolegov vôbec nebolo jednoduché. Predpokladajme teda, že Zuzana nie je východniarka... aj keď ktovie? V Bratislave si nikdy nemôžeš byť istý.“
Aj keď účinkovanie v seriáli Iveta bolo pre Moniku prvou skúsenosťou takéhoto formátu, okamžite sa zžila so všetkým a všetkými. Atmosféra na natáčaní bola pre ňu jedinečná. „Bolo to naozaj veselé a veľmi ľudské, také odľahčené a spontánne. Myslím, že to celé tak trochu vystihuje aj pána režiséra. Jeho prístup mi tieto pocity znásoboval. Neviem, podľa čoho sa riadil pri výbere hercov, ale tá chémia tam naozaj fungovala. Vnímala som tam istú tvorivú slobodu. Nie každý krok, slovo a gesto muselo byť nutne premyslené a narežírované, a tým práve celý ten proces bol plný spontánnych momentov, z ktorých vzišlo mnoho dobrého materiálu. A ako je už v tých prvých dieloch vidieť, takáto atmosféra zrejme panovala počas celého natáčania.“
Samozrejme, občas bolo aj dusno, keď veci nenapredovali podľa predstáv, ale to už k natáčaniu patrí. Nechýbali ani vtipné momenty, ktoré sa aj vzhľadom na žáner seriálu diali každú chvíľu. „Dosť vtipným bol jeden fakt, ktorý ma sprevádzal počas celého natáčania. Keďže som mala na sebe takmer nonstop vysielačku a v uchu hands free slúchadlo, predsa len som hrala produkčnú a bola to súčasť môjho kostýmu a tieto technické vymoženosti reálne používal celý filmový štáb, dievčatá – herečky mali stále nutkanie sa ma pýtať, čo bude ďalej, ako pokračuje plán, ktorý obraz nasleduje a podobne. Robili sme si srandu, že som sa do svojej role vložila natoľko autenticky, že som pôsobila dojmom, že mám odpoveď na všetky otázky spojené s priebehom natáčania,“ hovorí s úsmevom Monika Zaharová.
Aj keď ani ona celý seriál zatiaľ nevidela, predpokladá, aj z vlastnej zažitej skúsenosti, naozaj kvalitný výsledok. „Mená, ktoré toto dielo sprevádzajú, mi ani nedávajú na výber myslieť si niečo iné. Na mysli, samozrejme, nemám len tvorcov seriálu, ale aj herecké obsadenie. Proste keď sa to podarí, tak sa je na čo pozerať,“ vysvetlila.
Po dvoch menších skúsenostiach spoza kamery sa účinkovanie v seriáli Iveta stalo pre Moniku prvou väčšou úlohou. „Verím, že nie poslednou, ale to sa uvidí. Náhodám a okolnostiam je potrebné občas dopomôcť. Jedno je však isté. Pokojne by som do ďalších projektov skočila hneď. Nie som si celkom istá, či by ma bavilo hrať v seriáli, ktorý nemá takého ‚filmového' ducha ako Iveta, ale nie je potreba predbiehať.“
Skôr, než odišla do Prahy, učila na konzervatóriu, ktoré dnes už sídli v Rimavskej Sobote, a aj v Základnej umeleckej škole, kde viedla časť divadelného súboru Alterna. Obdobie, kedy sa jej do života dostala šanca pracovať s mladými šikovnými ľuďmi – teda mladšími než ona, lebo ako hovorí – tiež bola len „mladé ucho“, bolo skvelé.
„Miestami náročné, ale verím, že pre nás všetkých obohacujúce. Vydržala som dve sezóny – dva školské roky, potom si ma totiž zavolala Praha. Čo sa dialo tam, je samostatná kapitola, no hneď po návrate na Slovensko som sa k učeniu vrátila,“ povedala s tým, že ani toto obdobie netrvalo dlho. Na svet sa totiž vypýtala jej dcérka Agáta.
Aktuálne sa Monika venuje najmä jej. „Napĺňa väčšinu môjho denného harmonogramu. Radosťou a samozrejme aj intenzitou. Popri tom však stíham nejaké krátke spolupráce na projektoch venujúcich sa tancu, pohybu aj Human Designu. Založila som občianske združenie, ktoré sa postupne rozbehne do činnosti. Keďže mi tak trochu chýba divadlo a hľadala som aktuálne najvhodnejšiu formu, ako potrebu naplniť, začleňujem sa do novovznikajúceho ochotníckeho divadla Zjavisko, ktoré pôsobí v susednom okrese Lučenec, keďže momentálne bývam práve blízko neho. Nuž nuda mi miestami aj chýba,“ zakončila Monika Zaharová.
NENECHAJTE SI UJSŤ
