No active "ca-sidebar-197687" sidebar

ŠTEFAN HANGÁCSI: Maľovanie Veľkonočných kraslíc ho neoslovilo, zameral sa na realitu regiónu

15. apríla 2018 | |  | 

Maliar samouk, Štefan Hangácsi, v Rimavskej Sobote známy aj ako dlhoročný kameraman si plní svoje sny aj po päťdesiatke. Hoci zdobenie veľkonočných kraslíc, ktoré je charakteristické pre toto jarné obdobie, ho neoslovilo, svojim skrytým myšlienkam dáva život pomocou olejových farieb a plátna. V súčasnosti sa po niekoľkých rokoch 58-ročný Štefan vrátil k štetcu, stal sa členom novozaloženého klubu v Rimavskej Sobote a minulý mesiac absolvoval svoju prvú veľkú výstavu. Ako sa k maľovaniu dostal, čím si všetkým musel ako samouk „preskákať“ a prečo sa znovu vrátil k maľovaniu reality súčasného regiónu prezradil v rozhovore pre Rimava.sk.

Ako dlho sa venuješ maľovaniu a ako si sa k nemu dostal? Čo bolo tvojim prvým dielom?
V podstate maľujem ako som skončil základnú vojenskú službu, teda od roku 1982. S olejom som sa zoznámil na strednej škole, kde sme s kamarátom maľovali tablo. To bolo moje prvé dielo. Na vojne som maľoval prvý portrét, a to Mariku Gombitovú a po vojne už som to skúsil s maľovaním vážnejšie.

Čím si sa potom začal zaoberať a kto bol tvojím vzorom?
Väčšinou som sa zaoberal s krajinomaľbami a namaľoval som aj zopár zátiší, portrétov. Inšpirácie som hľadal v budapeštianskych galériách. Markó Károly starší, významný maliar 19. storočia bol „mojím učiteľom“. Jeho obrazy, štýl maľovania ma najviac oslovili. Bol som samouk. Neukázal mi nikto ako sa pracuje s olejom...len jeden kamarát z dediny (lebo pochádzam z Nižného Lánca od Moldavy nad Bodvou) vysvetlil ako sa mieša olejová farba s terpentínom, ľanovým olejom atď.

Snažil si sa niekedy svoje maliarske schopnosti využiť napríklad pri maľovaní veľkonočných kraslíc?
Kraslice som nikdy nemaľoval. Maximálne na škole, ako „povinnú jazdu“. Ale ak by bolo treba, jednu pre Vás spravím. 🙂

Hoci máme teraz už po Veľkej noci, ale práve takýto čas minulý rok boli veľkonočné sviatky. Čo pre teba znamená Veľká noc. Ako si ju vnímal? Aké to bolo niekedy a ako to vnímaš teraz?
Ako mladý som mal veľmi rád Veľkú noc, lebo sme sa zišli viacerí kamaráti a spolu sme chodili na oblievačku. U nás na dedine to bola veľká zábava. Veľa dievčat sme oblievali a zopár partií sa striedalo počas celého dňa. Za detstva v dedine sa oblievalo aj s vedrami a vodou priamo zo studne na dvore. Samozrejme dievčatá ale boli oveľa zdravšie a čipernejšie !!! Nakoniec ostali príbuzní, takže dakedy sme sa dostali domov až poobede od ôsmej ráno. Teraz tiež mám rád Veľkú noc. Síce už zďaleka nechodím do toľkých domácností, väčšinou navštívim rodinu a susedky, ale zase viac sa podebatujeme a samozrejme najbližšia rodina má zase teraz prednosť...

A teraz trochu ešte k maľovaniu. Na čo všetko si maľoval?
Maľoval som väčšinou na sololit, na plátno, na drevo a aj na steny interiérov. Toho času som nakupoval farby a plátno v Košiciach, lebo tam bol najbližší obchod pre umelecké potreby. Obrazy som dal rámovať v Hajnáčke, mali tam bohatý výber rámov. Potom, ako prišli do módy plagáty či reprodukcie a nasýtil sa trh, som úplne prestal maľovať.

Snažil si sa svoje ďalšie umelecké cítenie nasmerovať niekde inde? Čomu si sa venoval potom?
Potom prišla druhá moja láska – kamera. Viac ako desať rokov som ani nebral štetec do ruky. Preorientoval som sa na televízne správy. V televízii Gtv som robil kameramana a potom aj strihača. To bola tiež tvorivá tvorba. Mám teda veľa záberov a postupne chcem z nich vybrať tie námety, ktoré sú vhodné aj na to, aby sa dali ukázať očami maliara ako hotové obrazy.

Čo ťa znovu naštartovalo po takom dlhom čase a vrátil si sa znovu k maľovaniu?
Dozvedel som sa v roku 2016, že v Rimavskej Sobote sa zriaďuje klub Zlatý rez pre maliarov obrazov. Za člena ma nahovorili moji kamaráti Barnabáš Borbás a Martuška Hajnovics. Odvtedy približne 1,5 roka už stále cítiť tú typickú vôňu oleja a farbičiek z môjho ateliéru.
Zmenil som ale žáner námetov na obrazy. Maľujem skôr mestské časti, sklo, vodu, ľudí a typické dianie v Rimavskej Sobote. Kým som bol kameramanom v Gtv veľa záberov som robil z jednotlivých podujatí, veď za tie roky sme pochodili každý kútik mesta a boli sme na nie jednej akcii!

Fascinuje ťa niečo na maľovaní? Vieš približne spočítať koľko obrazov si namaľoval?
Nemám rád vodu a veľmi ťažko sa mi maľuje. Preto som sa začal s tým zaoberať, lebo čo je ťažké, to je ako výzva. Keby som maľoval to, čo viem veľmi dobre, tak by to bolo možno nezaujímavé. Nikdy som nepočítal moje obrazy. Je ich neúrekom.

Aké máš teda ďalšie méty a čo by si ešte chcel maľovať? Chýba ti niečo v tvojej tvorbe?
Túžim maľovať aj portréty a ľudí, lebo to v mojej tvorbe ešte chýba. Dúfam, že sa dostanem aj k tomu. Témy obrazov vyberám veľmi ťažko. Veľa námetov ma osloví, ale musím vybrať tú najvhodnejšiu, a to je najťažšie. Mám rád veselé témy a svetlé obrazy. Tiež rád ukazujem svetlo a tieň. Samozrejme to všetko prekonzultujem s mojou najväčšou kritičkou a múzou, s mojou manželkou Marikou. Som lokálpatriot a mám rád Rimavskú Sobotu a výberom svojich obrazov som chcel ukázať ľuďom, ktorí tu žijú, tie obrázky, ktoré som ešte robil okom kameramana. Ako som to videl ja.

Aký máš svoj najnovší obraz? Ako dlho si ho maľoval? Vieme, že si namaľoval nedávno zavraždenú dvojicu s krvácajúcou slovenskou vlajkou.
V živote som ešte takto obraz nenamaľoval. Bol som na manifestácii a vtedy ma kopla múza, že to potrebujem, že to musím namaľovať. Mal som so sebou kameru a natočil som ten obraz pri pomníku. Nafotil som aj ľudí, ale kým som išiel domov, tak sa mi za tých 20 minút urobil v hlave obraz. V nedeľu som ho začal maľovať a v pondelok bol hotový. Je to smutné, čo sa stalo, ale žiaľ mladej dvojici, ktorú zavraždili už pomôcť nemôžeme.

Vystavoval si niekde svoje diela?
Keď sme s manželkou Marikou otvorili vlastný obchod s nábytkami samozrejme po stenách viseli moje obrazy. Spoločná výstava s kolegami v priestoroch Hviezdneho domu v Rimavskej Sobote je od minulého mesiaca moja prvá veľká výstava. Dúfam, že ich ešte bude veľa 🙂
V Budapešti som okrem toho mal krátko predtým vystavený obraz v Jancsó Art Gallery, čo ma veľmi potešilo. Tento obraz s názvom „Usmievajúce sa slnečné okuliare“ sa dostal aj do kalendára Jancsó Art Gallery pre rok 2018.

Ďakujeme za rozhovor.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross