
Ján Žorna mal 24 rokov a pracoval ako mäsiar v Štítniku a tam údajne býval. Sú síce indície, že pochádzal z Budikovian a tým by sa aj vnieslo svetlo do tohto príbehu.
Z Budikovian pochádzala tiež 18-ročná Margita Istvánová, ktorá si na svoje živobytie zarábala ako slúžka. Pokiaľ boli obaja z jednej obce, tak mali možnosť zoznámiť sa. Ak by bol Ján Žorna zo Štítnika, tak sa museli niekde stretnúť a medzi dvojicou mladých ľudí preskočila povestná iskra.
Článok pokračuje pod reklamou
Začali spolu chodiť, ale okolnosti im príliš nepriali. Rodičia ani jedného z nich neboli nadšení výberom životného partnera svojim potomkom. Nezostávalo im teda nič iné, len sa stretávať potajomky a dúfať, že časom sa všetko dá do poriadku a nejako sa to utrasie.
Chodili spolu už pol roka a situácia stále zostávala nemennou, ich rodičia boli neoblomní. Za miesto svojho stretávania si mladý pár zvolil bližšie neurčený hotel v Rimavskej Sobote. Ján na dôkaz svojej lásky kúpil Margite snubný prsteň a ona ho s radosťou prijala. Samozrejmosťou bolo, že ju Ján touto cestou priamo požiadal o ruku a Margita súhlasila. Začali tak spriadať plány na svadbu a plánovať tiež spoločnú cestu životom.
Zrazu sa z ničoho nič situácia zmenila a Margita vrátila späť svoj snubný prsteň. Na scéne sa objavil nejaký neznámy mládenec, za ktorým ona utekala. Jej city boli príliš roztrieštené a sama nevedela, čo vlastne chce. Niečo ju ťahalo späť k Jánovi, ktorého ešte stále milovala a niečo ju hnalo od neho preč, za niekým iným.
Článok pokračuje pod reklamou
Napokon sa zdalo, že sa situácia predsa len vráti do normálu a opäť prijala snubný prsteň od Jána. Pár sa dal znovu dohromady a mohla to byť len drobná škvrna v ich ďalšom vzťahu. Idylka príliš dlho nevydržala a Margitu jej neposedná krv hnala za inými chlapmi a opäť vrátila snubný prsteň.