Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Detstvo prežila v neďalekých Radnovciach. Do Rimavskej Soboty sa presťahovala pred 50 rokmi a žije tu dodnes. Judit Pósa absolvovala stredoškolské štúdium v Lučenci a vyštudovala odbor pozemné staviteľstvo – zememeračstvo.
Snívala o tom, že sa jedného dňa stane egyptologičkou, no osud ju zavial inam. Soboťania ju poznajú ako ženu spätú s kultúrou a ochrankyňou dedičstva po básnikovi a redaktorovi Lajosovi Pósovi. "Dodnes mám pekné spomienky na moje detstvo, na dedinský život, súdržnosť ľudí, zachovanie starých tradícií,“ povedala pre Rimava.sk.
Egyptologičkou sa nestala, no nedalo jej to a prihlásila sa na prijímacie skúšky z odboru archívnictvo. "Márne, neprijali ma. Rozhodla som sa, keď už nemôžem byť egyptológom, že si aspoň Egypt pozriem. Podotýkam, písal sa rok 1988, socialistický režim, nebolo ľahké sa dostať na ´západ´. Mne sa to podarilo, a za 17 dní som precestovala celý Egypt od Alexandrie po Sudán. Neopakovateľné dobrodružstvo na celý život. Zájazd stál 17-tisíc korún československých, ja som vtedy zarábala 1 450 korún československých a len pre porovnanie, liter mlieka stál 2 koruny československé, luxusné lodičky 200 korún československých. Po pracovnej dobe som brigádovala ako upratovačka, aby som si privyrobila a zvyšok som si požičala,“ pokračovala Judit.
Článok pokračuje pod reklamou
Jej kroky ďalej viedli do rimavskosobotského Agrostavu, následne pár rokov strávila v Socialistickom zväze mládeže a v roku 1991 nastúpila na Stredisko geodézie a kartografie, ktoré sa časom zlúčilo s Okresným úradom v Rimavskej Sobote ako katastrálny odbor.
"Kultúra bola súčasťou nášho rodinného života odmalička. Otec bol dlhoročným členom a predsedom Csemadoku najskôr v Radnovciach a potom v Rimavskej Sobote. Ako pokrvný príbuzný básnika – redaktora Lajosa Pósu, sa staral o časť jeho dedičstva, ktoré sme dostali darom od jeho manželky a adoptívnej dcéry,“ vysvetlila.
Judit Pósa si v roku 2015 prevzala ako prvá ocenenie Civilný čestný rád na Slovensku za opatrovanie kultúrneho dedičstva a jeho propagáciu.
S úsmevom dodala, že času nazvyš jej veľmi neostáva a voľný čas nepozná. Snaží sa ho tráviť s rodinou. "Svojimi aktivitami ju dávam do úzadia, hoci, keby niet podpory najbližšej rodiny a priateľov, nebolo by možné organizovať toľko podujatí. V roku 2014 sme zorganizovali pamätný rok Lajosa Pósu pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia a následne v roku 2017 sme založili Spoločnosť Lajosa Pósu. Organizujeme série prednášok, pracovné dielne pre deti, konferencie, zostavili sme dve putovné výstavy, vydávame informačné periodiká. Podarilo sa nám umiestniť pamätnú tabuľu na budove bývalého reformovaného gymnázia,“ vymenovala Pósa.
Ako sama povedala, snaží sa kráčať po stopách svojho otca, ktorý celý život opatroval a rovnako propagoval literárne dedičstvo svojho praprastrýka, ako aj jeho priateľského kruhu a maďarskú kultúru na Gemeri.
Aj napriek svojmu nabitému kalendáru si ešte stále dokáže nájsť trochu času aj na komentované prehliadky, ku ktorým sa dostala iba náhodou. Pokladá to za oddychovú a edukačnú aktivitu.
Článok pokračuje pod reklamou
"Komentované prehliadky som začala robiť na podnet svojich známych a priateľov. Keď mám návštevu zďaleka, zo zahraničia, vždy sa s nimi zvyknem prejsť po meste a ukázať im pamätihodnosti. Priatelia ma oslovili, že aj oni by sa chceli takejto prehliadky zúčastniť. Preto som poprosila o pomoc odborníka - historika, Istvána B. Kovácsa, aby nám predstavil naše mesto doslova ako pre náhodného turistu. Prehliadky sú adresované širokej verejnosti, každému, kto sa zaujíma o históriu mesta. Sú verejné, propagované cez sociálne siete a lokálne médiá. Najbližšie sa chystáme na prechádzku po mestskom cintoríne,“ vysvetlila.
Poznatky o histórii a kultúre sa snaží podávať aj ďalej vo svojej rodine a blízkom okolí. "Snažím sa ich ´nakaziť´. Ani ja som sa nevenovala tejto záľube odmalička. Treba k tomu dospieť. Dúfam, že zasiate semeno raz vyrastie a viacerí budú pokračovať v mojej činnosti,“ povedala.
Chcela by aj naďalej šíriť osvetu. Odporúča mladým aby sa čo najviac rozprávali so svojimi rodičmi a starými rodičmi o časoch minulých. Praje si, aby sa dozvedeli viac o ich minulosti, ako kedysi žili, kým na to ešte majú príležitosť.
"Kultúrne dedičstvo nie sú len budovy a predmety, ale aj zvyky a tradície, ktoré zaniknú, ak ich nezachová ďalšia generácia. Každému by som odporučila, aby sa raz vo svojom rodisku prešiel ako turista, ktorý je prvýkrát na tom mieste. Budú prekvapení, koľko nových informácií sa dozvedia o svojom okolí a koľko hodnotných vecí nás obklopuje, ktoré berieme ako samozrejmosť. Treba aj vidieť, nielen sa na svoje okolie pozerať a svet sa vám otvorí,“ uzavrela.
NENECHAJTE SI UJSŤ
