Tieto udalosti sa stali v nedávnej minulosti, ale v turbulentnom období zapadli prachom zabudnutia. Píše sa deň 17. 11. 1989 a v Prahe na Národnej triede práve začína Nežná revolúcia. V Rimavskej Sobote sú zatiaľ len útržkovité informácie o tom, čo sa v Prahe deje.
Ten deň večer okolo 18.00 hod. čakal Ján Becher z Hodejova na autobus v Rimavskej Sobote. Na oblohe spozoroval dve svietiace telesá, ktoré menili svietivosť. Pohybovali sa od Rimavskej Soboty smerom na Kurinec.
Článok pokračuje pod reklamou
V čase o 19.00 hod. v Hrušove sadá do auta František Štork, s manželkou Ivetou a malými deťmi. Spolu s nimi cestuje aj 23-ročný Vladimír Vančík ml., vracajú sa spoločne domov do Horných Zahorian.
František Štork uvádzal: „Z Hrušova sme odchádzali asi o siedmej večer. Nemôžem povedať, že by som vtedy niečo zvláštne spozoroval. Za Ostranmi po niekoľkých kilometroch jazdy mi začal z ničoho nič šklbať motor. Máme škodovku 105-ku, motor v aute mi to nikdy nerobil. Voda bola podľa ukazovateľa zohriatá na osemdesiat stupňov. Nechápal som, prečo sa to deje. Ešte stále som nič iného nespozoroval. Nad susednou dedinou Lukovištím, som si všimol červenú žiaru.
Najskôr som si myslel, že sú to svetlá od žigulíka, ktorý išiel za nami. Ten však odbočil a žiara zostala. Zastavil som, zhasol svetlá a vystúpil z auta. Vtedy som ich zbadal. Jedna bola nad Lukovišťami, druhá za autom. Manželka kričala, aby som šiel späť do auta. Bolo cítiť, že má strach. K autu sa približovali dve žiariace gule s anténami. Strach začal účinkovať a ešte narastal, keď sa k tomu pridal zvláštny klepot a znížený výkon motora.
Išiel som rýchlosťou medzi 60 až 70 km/h. Naozaj to vyzeralo tak, že ide za nami. Deti v aute začali plakať. Tesne pred našou dedinou som druhýkrát zastavil. Jedna guľa bola nad kostolom, teda pred nami. Tak som sa presvedčil, že nestála, ale sa pohybovala. Bola asi dvakrát tak vysoko ako je vysoký kostol. Jedna z gúľ nám potom zastala priamo nad domom. Asi tak 20 minút tam stála, ba plávala aj nad susednými domami. Po celý čas žiarila na severe polárna žiara. Gule sa potom pripojili k nej, jedna z pravej a druhá z ľavej strany. Asi o pol deviatej večer sa polárna žiara a obidve gule stratili. Bola síce tma, ale obloha zostala nezvyčajne modrá, hoci mala byť čierna.“
Iveta Štorková si udalosť pamätala takto: „Zbadala som to skôr ako manžel. Myslela som si, že je tá guľa priamo nad autom, že sa ho dotýka. Radšej som sa prestala pozerať, bála som sa. Rýchlosť to menilo podľa rýchlosti auta. Keď sme zastavili, zastavilo aj to. Vydávalo to žiaru ako zapadajúce slnko. Šikmo cez prostriedok, to malo svetlý pás, ktorý na obidvoch stranách prečnieval. Tie veci, tie gule sa rútili rovnobežne na nás. Svietili rovnomerne, takým červenkastým zamatovým svetlom. Poviem Vám, mala som »plné gate«.”
Vladimír Vančík ml. spomínal takto: „Videl som to už nad Hrušovom. Bola to taká žiara, ako keby vychádzala spoza jedného z domov. Ba priamo z jeho strechy, v aute som však mlčal. No a potom, keď to zbadali Štorkovci vyzeralo, že to ide ku nám. Zdalo sa, že je to bližšie. Ťažko opísať, ako kopa veľmi hustej ružovej hmly. Cez prostriedok to malo biely prečnievajúci pás. Aj tvar ťažko popísať, nebola to guľa, ale skôr nepravidelná elipsa“.
V Jesenskom v čase okolo 20.00 hod. rodina Obrtancová zahliadne v smere na Rimavskú Sobotu akoby dva mesiace. Jeden bol okrúhly a ten druhý v tvare polmesiaca práve vychádzal na oblohu.
Postupne pribúdali svedectvá ďalších ľudí až sa toho chytil vtedajší denník Smer. Kontaktovali aj hvezdáreň v Rimavskej Sobote. Jej riaditeľ RNDr. Pavol Rapavý uviedol: „Pravda je, že polárna žiara bola dňa 17.11.1989 z Hvezdárne pozorovaná. Pozoroval ju člen klubu astronómov Miroslav Szepessy. Z pozorovania urobil aj presný nákres. No žiadne ďalšie telesá tam nezbadal.” Vo hvezdárni dúfali, čo ak si niekto ten úkaz odfotografoval a tiež žiadali očitých svedkov o vyhotovenie nákresu.
Ako je však vyššie spomenuté, udalosti zo 17.11.1989 boli dôležitejšie a na tajomný úkaz sa postupne zabudlo. Zostal len nákres úkazu na severnej časti oblohy, ako ho zaznamenala rodina Štorková, krátko pred jeho zmiznutím.
Vladimír Gondáš
Smer zo dňa 5. 1. 1990.
NENECHAJTE SI UJSŤ
