No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Umeleckému vyrezávaniu sa venuje už takmer 6 rokov. Práca s drevom do života Jozefa Kilíka neprišla úplnou náhodou, jeho diela vás nadchnú

Rezbárskemu remeslu sa začal venovať približne pred šiestimi rokmi. Počtom vyrezaných obrazov sa blíži k číslu sto. Práca s drevom do jeho života neprišla úplnou náhodou. Jeho sused, ktorý bol pre neho ako starý otec, sa venoval stolárčine a on sa ako malý chlapec často pohyboval v jeho dielni a „pričuchol“ k náradiu, s ktorým pracoval. Z detstva si pamätá, ako im otec kedykoľvek niečo pekné nakreslil. Niektoré veci od neho odpozoroval a kresleniu sa venoval tiež. V rodine majú umelecké nadanie „v krvi“ a dedia ho členovia rodiny z pokolenia na pokolenie.

Meno Jozef Kilík z obce Lenka vám bude už možno povedomé a pri jeho mene si spomeniete na originálne a umelecké výtvory z dreva. Alebo vám jeho meno nič nehovorí? Tak my vám ho predstavíme aj s jeho príbehom.

Šťastie v nešťastí?

Pracoval ako robotník, s partiou sa venovali stavbe mostov a jeho práca bola často fyzicky namáhavá. To sa mu možno stalo osudným. Lekár skonštatoval iba nutnú operáciu chrbtice. „Hovoril som si, čo ja teraz budem robiť? Človek z dediny, stále som pracoval a zrazu musím byť na PN,“ priblížil svoje vtedajšie myšlienky Jozef Kilík.

Článok pokračuje pod reklamou


Operácia a liečba napokon dopadla dobre a Jožko sa mohol vrátiť k práci. No tá fyzická bola už mimo hry. Neskôr prišla ďalšia rana. Problémy so srdcom. „Vtedy mi už fyzickú prácu zakázali úplne,“ doplnil. „Manželka mi na Vianoce kúpila dláta. No pomyslel som si, do čoho budem vyrezávať, keď nemám drevo? Tak som si ho teda zohnal a ako prvé, čo som vtedy urobil, bol obraz pre kamaráta, ktorý je fanúšik Liverpoolu a mal okrúhle narodeniny.“


„Človek sa nemusí snažiť odlišovať od ostatných rezbárov, každý jeden má svoj vlastný rukopis. Toto mi hovorili viacerí rezbári, ktorí dlhé roky vedia, čo robia.“


Prvý portrét venoval doktorovi, ktorý ho operoval

„Prišiel som na kontrolu a vtedy tam ešte mal aj medikov z Anglicka. Nebol nadšený z toho, že som mu doniesol dar, že čo si ostatní pomyslia. Tak som sa opýtal, či im obraz aspoň môžem ukázať. Súhlasil. Nevidel, čo tam mám, oni zostali ohúrení a hovorili iba ´vau´. Potom ho teda chcel vidieť aj pán doktor. Pozeral sa na obraz niekoľko minút a povedal mi, že pokiaľ som toto dokázal urobiť, tak som už zdravý,“ spomínal.

Ako predlohy mu slúžia fotografie

Priznáva, že sa mu ťažšie vyrezávajú portréty ľudí, ktorých osobne nepozná. Avšak pri pohľade na jeho tvorbu to nevykazuje žiadne prekážky. „Keď sa mi to začalo rozbiehať, že o mne už aj ľudia počuli, tak ma známi presviedčali, nech to už tak nenechám, že mám dar od Boha. Od tej príhody so srdiečkom som sa pevne rozhodol, že sa idem venovať iba tomuto.“

Nepovažuje sa za profesionála, hovorí o sebe, že je stále učeň, ktorý má v mnohých smeroch ešte veľké medzery, ale pracuje na nich. Spočiatku nevedel, ani do akého dreva vyrezávať, dnes sa chystá skúsiť aj iné druhy ako tie, na ktoré je zvyknutý. „Objednávam si drevo u známeho, nareže mi ho a dokážem využiť celý strom, odpad z neho je skutočne minimálny. Rovnako mi ho aj usuší, ja ho doma potom iba trochu dosúšam. Funguje to v podstate ako s nábytkom, rovnako aj v tomto smere ho musím lepiť. Vyrezávam hlavne do lipového dreva, ale chcem skúsiť aj ovocné – čerešňu, jabloň, hrušku. Každé drevo má inú farbu a každé je výnimočné a jedinečné niečím iným.“

Začínal doslova na kolene v kuchyni. Dnes už pracuje vo svojej dielni

„Manželka už nebola nadšená z toho, že pracujem v kuchyni. Predsa len, vždy som narobil bordel. Zhodli sme sa, že potrebujem robiť niekde inde, tak som si teda kúpil kontajner a urobil som si dielňu. Budem sa môcť pustiť aj do väčších projektov. Chcel by som napríklad urobiť stôl s poľovníckou tematikou alebo veľkú bustu, na ktorej by mohla byť moja dcérka. Uvidíme,“ prezradil svoje plány.

V dielni strávi celé dni. Pracuje v soboty i nedele, aj keď hovorí, že v nedeľu sa pracovať nemá, no stane sa, že mu manželka doslova vezme dláta z rúk a volá ho na obed. „Je to pre mňa práca a koníček zároveň. Čas pri vyrezávaní mi neskutočne ubieha. Niekedy nerozumiem tomu, ako je zrazu večer.“ Ako nám vysvetlil, odhadnúť čas, ktorý potrebuje na jeden obraz, je veľmi ťažké. „Býva to päť dní, niekedy týždeň. Je to možno nejakých 9-10 hodín práce denne a celkovo 50 až 70 hodín týždenne.“

Rezbárstvo ho zaujalo na Orave, kde s rodinou navštívil skanzen a zúčastnili sa výstavy. Vtedy povedal svojej manželke, že jedného dňa to skúsi. A tú príležitosť skutočne dostal.

Vyrezal podobizeň niekoľkých známych osobností. S niektorými sa pri odovzdávaní stretol aj osobne

„Dostal som sa napríklad k Jankovi Lašákovi. Vyrastal s mojím dobrým kamarátom. Kamarát ma raz zavolal na obed a u nich sedel Janko. Nevedel som, čo povedať, nevedel som ani, či sa budeme mať o čom rozprávať a nakoniec sme sa zarozprávali, ako keby sme sa poznali už roky. Keď som ich spolu videl, vyzerali ako keby boli bratia,“ opísal svoje pocity a doplnil, že keď vyrezal Lašákov portrét, aj sa poň osobne zastavil a prevzal si ho. „Veľmi sa mu to páčilo, bolo vidieť na ňom to nadšenie. Neskôr ma priviedol aj k tomu, aby som niečo vyrezal pre charitu, na ktorej spolupracoval s Peťom Bondrom. Tento obraz som vyrezal tak, že som nechal miesto na Jankov podpis a potom mi zavolal, že sa vydražil. Bol to krásny pocit. Urobil som takto aj jeho, Peťa. Raz mi zvonil telefón. Keď som zistil, že na druhej strane je Peťo, bol som z toho hotový, poďakoval mi a bol veľmi rád.“

Svoj jedinečný portrét má doma aj Petra Vlhová. Jozef spoločne so svojou rodinou Petre dlhoročne fandia a osobne sa zúčastnili aj jej autogramiády, ktorá sa uskutočnila v Liptovskom Mikuláši po získaní Zlatého glóbusu. „Pri autogramiáde sme naliehali, aby si to priamo tam rozbalila. Keď to otvárala, tak tam nabehli hneď fotografi, ona bola z toho veľmi prekvapená a ja som mal neskutočné pocity a zimomriavky.“

Robil aj na portrétoch, ktoré skončili v rukách bývalého prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku či súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej. „Pani prezidentka mi dokonca dala odkázať, že dostala už veľmi veľa podobných darov, ale že tento bol najautentickejší z nich. Je to pre mňa vynikajúci a naozaj neopísateľný pocit, keď ľuďom dokážem urobiť radosť.“

Svoju podobizeň do rúk dostal aj súčasný hlavný tréner mužského Slovenského národného hokejového mužstva Craig Edward Ramsay.

Obrazy tvorí aj ručným vypaľovaním – pyrografiou. Po rady si chodí ku skúsenejším

Časom sa dostal aj k tomu, že obrazy začal tvoriť tzv. pyrografiou. Aj obraz prezidentky bol vytvorený takouto formou. „Kto nechce drevorezbu, objedná si takýto spôsob.“

S obrazmi mu pomáhajú skúsení rezbári. Minimálne ich kritikou a názormi. „Prvým a posledným kritikom je moja manželka. Keď si neviem dať rady a dlhšie dumám nad obrazom, neviem ďalej čo s tým, zájdem za podľa mňa najlepším rezbárom na Slovensku, Jankom Homolom. Občas si zoberiem niekoľko obrazov a zájdem za ním. On ma usmerní v tom, čo by mohlo byť lepšie, ako sa uberať ďalej a podobne. Radili mi a stále radia viacerí vynikajúci slovenskí rezbári. Som rád, že sa môžem v takomto duchu na nich obrátiť.“

Článok pokračuje pod reklamou


A či sa mu stalo, že zákazník nebol s prácou spokojný? „Stalo sa mi, že klient nebol spokojný. Mal som z toho vtedy také depresie. Aj vtedy som sa bol poradiť s Jankom, dali sme to na tú správnu mieru. Obraz síce zostal u mňa, ale konečný výsledok bol podľa mňa dobrý. Ale učím sa aj z takýchto situácií. No som veľký detailista. Všetko musí byť precízne prepracované.“

Je bývalým futbalistom a túto záľubu nedokáže poprieť. „Som veľkým fanúšikom Manchestru United FC a mám vypálený obraz pána Fergusona a ako prvý obraz, ktorý som lepil bol Ryan Giggs. Tieto by som tam potom chcel zobrať.“

„Bol by som v budúcnosti rád, keby ma niekto oslovil, že sa to chce naučiť alebo priučiť tak, ako ja sa učím ja od skúsenejších. Nemal by som s tým problém a bolo by mi cťou, keď budem taký skúsený, ako je napríklad už vyššie spomínaný Janko Homoľa z Kremince.“

Bol zaradený do zoznamu regionálnej značky Gemer-Malohont

„Navrhol mi to môj švagor Marián Habovčík, že sa môžem viac zviditeľniť, ale páčilo sa mi, aj keď som bol vo Veľkých Teriakovciach a mal som tam stánok. Ľudia sa zastavovali, veľmi sa mi páčilo, keď sa prihovárali a pýtali sa na moju prácu. Bol to zase taký iný pocit, keď im vysvetľujete pozadie týchto obrazov. Podarilo sa mi tam získať aj niekoľko objednávok. Bolo to super,“ zaspomínal si Jozef.

Spoznal tam niekoľkých ľudí, ktorí boli už do radu držiteľov regionálnej značky zaradení. „Sú to super ľudia. Inšpirovalo ma to, že mnohí z nich pracovali celý život a teraz robia takéto činnosti už na svojom dôchodku.“

Objednávka mu prišla už aj prostredníctvom listu

Objednávka a zároveň pochvala za jeho prácu prostredníctvom listu mu v dnešnej digitálnej dobe imponovala. „Jedna pani si všimla, že som robil vypaľovaný portrét pre pani prezidentku. Napísala mi, že máme síce vo svete množstvo celebrít, ale pre ňu sú jej celebritami vnúčatá a tie aj chcela, aby som urobil. Poslal som jej ho poštou a nakoniec mi ešte volala, že mi ďakuje, je spokojná a obraz je krásny.“


Mali by ste záujem o originálny, ručne vyrezávaný alebo vypaľovaný obraz aj vy?
Kontaktujte priamo Jozefa Kilíka. Môžete to urobiť niekoľkými spôsobmi: prostredníctvom jeho profilu na sociálnej sieti Facebook alebo na jeho stránke, na ktorej sa prezentuje.
Môžete tak urobiť ale aj na jeho telefónnom čísle: 0908 041 800.
A v letnej sezóne ho určite stretnete na niekoľkých miestach v regióne v jeho stánku.


NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross