No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Uznávaný lekár dal zabiť ľudí, ktorí boli nakazení besnotou. Na tento verdikt si nepamätal

28. mája 2023 | | |  | 
Na fotografii je Gusztáv Marikovszky, dostupné v maďarskej digitálnej knižnici na www.adt.arcanum.com

Dr. Gustáv Marikovszky (1806-1892) sa narodil v Rožňave a tam aj navštevoval gymnázium. V štúdiu pokračoval na lýceu v Bratislave a po jeho ukončení študoval ďalej na univerzite vo Viedni. Svoj prvý lekársky diplom získal, keď mal 23 rokov.

Patril medzi vynikajúcich študentov. Na diplome v odbore chirurgia a pôrodníctvo mal uvedené, že obstál na skúškach s vyznamenaním. Hneď po skončení univerzity v roku 1829 sa vybral do zahraničia získať prax na zahraničných klinikách. Z Viedne mal také odporúčacie listy, že ho na jeho cestách v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Anglicku a Taliansku vítali s otvorenou náručou nielen uznávaní lekári, ale aj v spoločenských kruhoch.

Článok pokračuje pod reklamou


Dokonale ovládal francúzsky jazyk a problémy mu nerobila ani angličtina s taliančinou. V roku 1830 sa vrátil do vlasti a stal sa župným lekárom v Gemersko-malohontskej župe. Vzápätí nato vypukla cholera a on jej čelil hneď v prvej línii. Nebojoval len s cholerou, ale aj so sfanatizovaným davom ľudí, ktorí sa prirodzene smrteľnej epidémie báli. Svoje miesto si zastal a podarilo sa mu získať aj dôveru ľudí.

V roku 1834 bol zvolený za hlavného lekára Gemersko-malohontskej župy a jeho sídlom, ako aj domovom, sa stala Rimavská Sobota. V roku 1850 zomrel lekár v miestnej vojenskej nemocnici a tak na jeho miesto bol vymenovaný Gusztáv Marikovszky. To už v Rimavskej Sobote čelil ďalšej epidémii, šíril sa brušný týfus. Svoje miesto si zastal, svedčilo o tom aj písomné poďakovanie od generála, kniežaťa Franza von Liechtenstein.

Patril medzi zakladateľov Lekársko-lekárnického spolku Gemersko-malohontskej župy a bol jeho prvým predsedom. Stal sa lekárom kniežacej rodiny Coburgovcov vo Veľkom Blhu a na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky Domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. Bol tiež hlavným lekárom Gemersko-malohontskej župy, ale údajne pre jednu aféru musel tento post opustiť. Aj keď v roku 1866 dostal ponuku vrátiť sa na spomenuté miesto, neučinil tak a zostal pri svojich pacientoch.

Spomenutá aféra, pre ktorú musel opustiť post hlavného župného lekára, sa mala odohrať niekedy tesne na začiatku druhej polovici 19. storočia. Malo sa to stať tak, že jedného večera sa v jeho príbytku v Rimavskej Sobote zišla väčšia spoločnosť. Dnes sa už môžeme len domnievať, že tam pravdepodobne nesedeli naprázdno a nejaký omamný nápoj asi aj skonzumovali. Podvečer mu prišiel sluha podať hlásenie, že do mesta priniesli z vidieka tri osoby, ktoré mal pohrýzť pes, nakazený vraj besnotou. Marikovszky mal ináč povesť mrzutého človeka. Teraz ho ešte aj takto vyrušili z príjemnej spoločnosti a tak len povedal, aby ich zavreli na mestskom úrade do nejakej cely a on sa na nich ráno pozrie a podnikne ďalšie kroky.

Článok pokračuje pod reklamou


V noci, o druhej, keď lekár najlepšie spal, ho budil mestský hajdúch a pýtal si radu, že čo majú robiť s tými tromi ľuďmi v cele, lebo sa navzájom hryzú a škriabu. Lekár v polospánku a možno aj v opojení po večierku len zamrmlal: „Zabite ich!“. Potom sa otočil na druhú stranu a spal nerušene ďalej. Hajdúch sa vrátil späť a povedal dozorcom, čo sa práve dozvedel. Tí sa primerane besnoty báli a tak vôbec neváhali splniť, čo im hlavný lekár nakázal. Traja ľudia boli na smrť ubití v cele na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote.

Mala sa strhnúť z toho veľká aféra a lekár sa bránil tým, že tie slová vyriekol z polospánku a vlastne sa vôbec na nič nepamätal. Nechýbalo veľa a bol by skončil v krimináli. Mohla ho zachrániť len tá skutočnosť, že kvôli besnote bola beztak trojica odsúdená na umieranie v trýznivých mukách, lebo liek proti nej vtedy ešte nejestvoval. V dôsledku tejto udalosti musel opustiť post hlavného župného lekára...

Zdroje:
Pesti Napló zo dňa 22. 3. 1879
Gömör zo dňa 1. 6. 1930
Gyógyászat zo dňa 27. 12. 1879

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross