Ako sa blížil stred 19. storočia, do očí verejnosti začala biť skutočnosť, že na hornom úseku údolia Rimavy sa náhle a markantne znížila pôrodnosť. Darmo sa konali sobáše tak isto ako aj predtým, nepribúdali však žiadni potomkovia do nových domácností. Ľudia o tejto skutočnosti mlčali a na svetlo sveta sa predierali len útržky informácií.
Aj preto nik nerozprával, lebo každý jeden z nich mal blízku rodinu, ktorej sa to priamo dotýkalo a nik nechcel dopustiť, aby tam dopadla trestajúca ruka zákona. Bolo verejným tajomstvom a vedeli to aj všetky dotknuté devy v okolí, že vo Veľkých Teriakovciach žije bylinkárka – felčiarka, ktorá za primeraný oldomáš vie namiešať nápoj, ktorý dokáže vyvolať prerušenie tehotenstva, teda potrat.
Článok pokračuje pod reklamou
Údajne sa táto bylinkárka veľmi rada zúčastňovala tohto poslania a podľa šepkania ľudí mala svoj otravný nápoj namiešať z lúčavky (kyselina dusičná), borievky neratovej (Juniperus Sabina L) a z arzénu. Tieto reči sa časom dostali do uší aj miestnemu kňazovi a on bylinkárke osobne dohováral, aby takéto veci nerobila. Tento dohovor nemal padnúť na úrodnú pôdu a bylinkárka svoju činnosť kvôli zisku vykonávala naďalej.
Stal sa však prípad, že vo Vrbovciach náhle zomrela mladá nevesta. Vysvitlo pritom, že tri dni pred smrťou si táto deva kupovala u miestneho krčmára jednu pintu pálenky (1,6 litra) a požičala si od neho aj päť forintov. Našli sa tiež svedkovia, ktorí ju videli, ako sa potajomky stretla s bylinkárkou. Tieto informácie sa dostali ku kňazovi a on niekedy v roku 1853 neváhal a oslovil vrchnosť, pričom zároveň podal tiež trestné oznámenie na bylinkárku. Vyšetrujúce orgány vykonali v jej príbytku domovú prehliadku, nebola úspešná, našli sa len dve podozrivo vyzerajúce fľaštičky a zbierka sušených byliniek. Predvedená bola do sídla okresu v Rimavskom Brezove. Keďže vrchnosť nemala rukolapné dôkazy, tak padlo rozhodnutie o exhumácii dvojtýždňového hrobu vo Vrbovciach.
Počas pitvy sa nezistilo prerušenie tehotenstva a nepodarilo sa ani stanoviť príčinu úmrtia mladej nevesty. Vtedy zomrela aj matka tej dievčiny, pri ktorej sa pitva realizovala. Počas ďalšieho skúmania vyšli najavo zarážajúce skutočnosti, že pomaly v celej doline niet domu, kde by nebola obeť na životoch. Šarapatila tam zimnica, ktorá si v hojnej miere vyberala svoje ľudské obete. Vrchnosť si nechcela priznať, že vo vzťahu k bylinkárke pochybila a obvinila obyčajných ľudí, že len v nepatrnej miere vyhľadávajú odbornú lekársku pomoc a zverujú sa radšej do rúk pochybných šarlatánov. Pri tejto príležitosti zverejnili aj recept, ktorý sa praktizoval v údolí Rimavy na liečbu horúčky a takto sa demonštrovalo, na aké povery dotknutý ľud verí.
Vo svojej podstate je recept veľmi jednoduchý a dá sa hravo realizovať aj dnes. Treba vonku pohľadať voľne pohodenú lebku koňa a túto variť presne tri hodiny, ale v takom hrnci, ktorý bol nebadane potiahnutý na túto príležitosť od susedov. Vývar treba odniesť na najbližšiu križovatku, tam ho vyliať a následne hrniec hodiť čo najsilnejšie o zem. Behom sa vrátiť domov, ale nesmie sa ani raz človek obzrieť späť. Napokon sa zoberie lebka koňa a odnesie sa do cintorína, kde ju treba umiestniť na najčerstvejšie vykopaný hrob. V konečnom dôsledku je po teplote a všetkých vírusoch...
Zdroj : Budapesti Hírlap zo dňa 26. 1. 1854
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ