RIMAVSKÁ SOBOTA - História mesta Rimavská Sobota siaha až do roku 1268, kedy sa prvýkrát spomína v listine kráľovského dvorného kancelára, kaločského a báčskeho arcibiskupa Štefana. Územie mesta však bolo obývané už v dobe bronzovej, no počas tatárskeho vpádu bola táto oblasť úplne zničená. V dobe Árpádovcov bolo mesto pomenované ako Istvánfalu (Štefanova dedina).
Ako uviedol spisovateľ Viktor Szobathy, mesto sa volalo Villa Rymoa Zumbota. Rimavská Sobota dostala v roku 1334 od kráľa Karola Róberta rovnaké vymoženosti ako Budín. Namiesto predchádzajúceho trhového mesta sa postupne stávala obchodným mestom.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď v roku 1506 zničil Rimavskú Sobotu obrovský požiar, kráľ László Dobzse oslobodil mesto na osem rokov od platenia daní. Pomôcť to malo obyvateľom vo veľmi ťažkej situácii. Bohužiaľ, vtedy vyhorel aj dôležitý mestský archív.
V tureckých časoch sa mesto nemalo vôbec dobre. Szombathy spomína, že Turci sa v roku 1552 dostali k hradu vo Fiľakove a následne na to aj do Rimavskej Soboty. Steny mesta videli aj vojská Thökölyho, Bocskaiho i Rákócziho.
V roku 1805 sa spojila Gemerská a Malohontská župa. "Gemerským" hlavným mestom tak bola Rimavská Sobota. Tak tomu bolo až do roku 1922.
S Rimavskou Sobotou sú spojené aj revolučné roky 1848 - 1849. Dnes v meste nájdeme dom, v ktorom si odpočinul Arthur Görgey, ktorý v Rimavskej Sobote začal vyjednávať s Rusmi, konkrétne s veliteľom Chrulevom.
Článok pokračuje pod reklamou
Ďalší historický vývoj priniesol aj rivalitu medzi Rimavskou Sobotou a Lučencom. Centrum Novohradu dostalo zásadnejšie vymoženosti, čo spôsobilo aj jednoznačne viditeľnejší spoločenský a historický rozvoj. Ako príklad sa dá uviesť železničná dráha, ktorá prechádzala cez Lučenec, alebo niektoré výraznejšie fabriky.
Ak sa pozrieme na 20. storočie, často sa spomína dátum 10. november 1938. V tento deň bola na základe rozhodnutia 1. Viedenskej arbitráže pričlenená Rimavská Sobota k Maďarskému kráľovstvu.
Po skončení druhej svetovej vojny sa začali budovať nové základy mesta. Keďže šlo o mesto, ktoré disponovalo dobrým poľnohospodárskym základom, do popredia sa postupne dostal potravinársky priemysel, a to konkrétne cukrovar, sladovňa, pivovar.
Autor: Vlasto Ondrík v skupine Gemerčania - zvyky a tradície na Slovensku
