Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Futbalový osud ho do nášho mesta zavial už po tretíkrát. Do Rimavskej Soboty sa Eugen Bari vracia vždy veľmi rád.
Futbal milujem od detstva, hrávam ho od šiestich rokov, začínal som vo Fiľakove, kde som už ako 17- ročný hrával s dospelými. Potom som narukoval na vojnu do Čiech, do Karlových Varov, kde som hrával za vojenské mužstvo druhú českú ligu, kde som pôsobil dva roky a po návrate z vojny som opäť hrával vo Fiľakove. Potom som ako 23-ročný začal svoju profesionálnu kariéru.
Začínal som v Prievidzi odkiaľ som prestúpil do Dunajskej Stredy, kde som zažil svoje najkrajšie futbalové obdobie. Po dvoch rokoch som prešiel do Nitry, potom do Dubnice nad Váhom a Banskej Bystrice. Svoju hráčsku profesionálnu kariéru som ukončil v Maďarsku, kde som pôsobil štyri roky.
Článok pokračuje pod reklamou
Áno, ako hrajúci tréner vo Fiľakove. Mal som vtedy 36 rokov a postúpili sme v tom čase z piatej ligy do tretej. Trénoval som aj obce ako Halič, Biskupice, pôsobil som aj v Poltári, Salgótarjáne a v roku 2017 som prišiel na čas do Rimavskej Soboty. Chvíľu som bol ale opäť v Maďarsku, Fiľakove a som tu naspäť. V Rimavskej Sobote som trénoval asi najčastejšie.
Moji tréneri mali pravdu, keď mi hovorili, aby som si počkal na to, že raz budem trénerom ja a sám na vlastnej koži pocítim, aké to je. Hráč má jednoduchšiu úlohu ako tréner, je to úplne iné. Teraz mám zodpovednosť za celý káder, je to ťažšie a každý odo mňa očakáva výsledky.
Mám 52 rokov a nikdy som nič iné ako futbal nerobil. Môj syn Kristián hráva prvú ligu, takže to je už aj v rodine. Neviem si život bez futbalu predstaviť.
Som! Ako 13-ročný odišiel z Fiľakova do Dunajskej Stredy v čase, keď chodil ešte len na základnú školu, išiel do obrovského neznáma. Teraz je tri a pol roka v Žiline, hráva v základnej zostave a za všetko, čo má, vďačí sám sebe. Je nesmierne pracovitý a som na neho veľmi hrdý.
Samozrejme, gény v ňom sú. Pamätám si, že už ako trojročný chodil s loptou do škôlky, futbal miluje od detstva až dodnes.
Okrem Kristiána mám staršieho, 30-ročného syna a z druhého manželstva mám 7-ročnú dcérku.
Mám, ale nešťažujem si. Cítim sa vďaka mojim deťom mladší. Pomáham aj mojej mame, predsa len má svoj vek.
Vždy sa mi tu dobre trénovalo, už tretíkrát som sa vrátil a vždy som tam našiel chalanov, ktorí su bojovní a chcú. Na začiatku mi veľmi pomohlo aj to, že keď som prišiel a mužstvo práve vypadlo z druhej ligy, boli tam stále hráči ako Petrán, Vargic či Ľupták. To sú futbalisti, ktorí si zažili aj profesionálny futbal a keď už Rimavská Sobota začala hrať amatérsky futbal, veľmi aj mne, aj mladším hráčom pomohli svojím prístupom. Vždy sa mi tu trénovalo výborne, mali sme aj dobré výsledky, ale vždy tu bola tá smola, že sme skončili druhí, tak verím, že tentokrát bude platiť porekadlo, do tretice všetko dobré.
Áno. V Rimavskej Sobote som už dva a pol roka a vždy som tu mal okolo seba dobrých ľudí.
NENECHAJTE SI UJSŤ
