Menu
Píše sa deň 8. 1. 1944, je skoro ráno a do práce na miestnu železničnú stanicu odchádza traťový robotník Alexander Blahó. Býval v dome č. 48, ktorý sa nachádzal niekde v okolí kostola reformovanej cirkvi v smere k Rimave.
Bol to len malý domček disponujúci kuchyňou a jednou izbou. Keď vykročil von do nevľúdneho mrazivého počasia, v izbe zanechal manželku s malým dva a polročným synom. O pár hodín neskôr jeho manželka pripravila skromné raňajky, zaviazala do uzlíka a vybrala sa odniesť ich za ním do práce.
Malého syna nechcela ťahať so sebou do toho počasia, napokon chystala sa preč len na chvíľu. Malý Alexander spal v posteli a tak tíško zamkla dvere za sebou a zrýchleným krokom vyrazila na železničnú stanicu.
Článok pokračuje pod reklamou
Krátko nato sa malý chlapček zobudil. Poobzeral sa okolo seba, nikoho nevidel a tak si hľadal nejakú hračku, ktorou by sa zabavil. Postavil sa na špičky nôh a na stole zbadal zaujímavú krabičku. Pritiahol si ju k sebe a odniesol do postele. Manipulujúc s ňou zistil, že sa dá otvoriť a vysypali sa z nej malé drievka. Neobratne s prštekmi jedno chytil a priložil ku krabičke a zrazu vzbĺkol plamienok. Zľakol sa a zápalku zahodil priamo na paplón.
Zápalka nezhasla, ale paplón začal tlieť a veľkosť tlecej plochy sa neustále rozširovala. V izbe sa začal postupne šíriť štipľavý dym. Chlapček utekal ku dverám, boli však zamknuté a tak začal zo zúfalstva kričať, hľadajúc pomoc rodičov. Rozplakal sa, nadýchané splodiny ho začali dusiť, zachvátil ho kŕčovitý kašeľ a on upadol do bezvedomia.
Keď prišla jeho mama domov, po otvorení dverí uvidela dokonanú tragédiu. Rýchlo ho chytila do náručia a cez ulicu prebehla do ordinácie hlavného lekára Pavla Róth – Szepesbélaiho. Ten už nevedel spraviť nič a konštatoval smrť v dôsledku udusenia. Vracala sa späť užialená domov, ako nechala na dome otvorené dvere, tak prievan spôsobil požiar v dome. Boli tam už privolaní hasiči, ktorí oheň dostali rýchlo pod kontrolu a tak zabránili aspoň materiálnym škodám.
Nešťastná matka sa nechcela zmieriť s osudom a prosila hasičov, aby jej dieťa previezli do nemocnice. Vyhoveli jej, pomôcť sa však už ani tam nedalo. Do nemocnice prišiel aj jej manžel, lebo zvesť sa rýchlo šírila. Celé mesto súcitilo s mladým párom. V dôsledku tejto tragickej udalosti sa začali v meste ozývať hlasy o potrebe vybudovania materskej škôlky, aby si pracujúci rodičia mali kde umiestniť svoje deti.
Článok pokračuje pod reklamou
Policajné vyšetrovanie potvrdilo, že požiar vznikol v dôsledku neopatrnej manipulácie dieťaťa so zápalkami.
Ten deň panovala skleslá nálada medzi železničiarmi na stanici. Preberali nešťastie, ktoré doobeda postihlo ich kolegu. Na stanici cúval nákladný vlak, brzdu na poslednom vagóne obsluhoval 25-ročný František Jankovics z Tomášovej. Bol to spoľahlivý zamestnanec a dbal na všetky bezpečnostné predpisy.
Poobede o 16:00 hod. sa však zamyslený pošmykol a jeho nohy uviazli medzi koľajnicou a betónovou kockou na železničnom prechode. Zúfalo sa rukami chytil vagóna, keď mu kolesá drvili obe nohy. Bolesť to bola príšerná, ruky mu povolili a tie tiež skončili pod kolesami. S ťažkými zraneniami ho previezli do nemocnice, kde ešte toho večera umrel v dôsledku vykrvácania.
Vo štvrtok 10. 1. 1944 sa konali dva pohreby za veľkej účasti obyvateľstva. Na čele smútočného sprievodu išiel Július Kiss, hlavný úradník stanice.
Zdroj: Gömör zo dňa 13. 2. 1944
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
