Menu
Vajíčka už v minulosti symbolizovali znovuzrodenie a kontinuitu života, pripisovala sa im ochranná magická moc, ktorú malo umocniť práve farbenie.
Zafarbené a zdobené veľkonočné vajíčka – kraslice, alebo na východnom Slovensku takzvané písanky, sa do centra pozornosti záujemcov o ľudovú kultúru a múzejníkov dostali v 2. polovici 19. storočia.
"V Gemeri-Malohonte sa pôvodne na zdobenie využívali najmä varené slepačie vajíčka, v menšej miere kačacie či husacie. K najstarším spôsobom zdobenia vajíčok patrí farbenie, na ktoré sa spočiatku používali najmä prírodné farbivá ako na príklad šupky z cibule, cvikla, slivková a brezová kôra, jarná ozimina, mladá tráva a iné," povedala Ľudmila Pulišová, etnografka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Všeobecne rozšírené bolo farbenie veľkonočných kraslíc na červeno. "V prenesenej symbolike vystupovala v ľudovom prostredí červená farba, ako farba lásky a krvi, životodarnej sily, aj ako farba ochranná. Prosperitný význam mala tiež farba zelená a žltá," uviedla Pulišová.
Tiež vysvetlila, že k starším, v minulosti rozšíreným technikám, patrí aj aplikácia častí rastlín na povrch vajíčka. "Teda zdobenie odtlačkami listov. V priebehu v 2. polovice 19. storočia sa vo väčšej miere rozšírila i technika zdobenia vajíčok vyškrabávaním. Spočíva vo vyškrabávaní ornamentu ostrým predmetom – špendlíkom, ihlou, nožíkom, do jednofarebného vajíčka," priblížila etnografka. Zobrazované boli najmä rastlinné námety, vtáčiky či písané veršované texty predovšetkým s ľúbostnou tematikou.
K najrozšírenejším výzdobným technikám na Slovensku, i v Gemeri-Malohonte, patrilo batikovanie. "Už v 1. polovici 20. storočia sa rozšírilo i maľovanie povrchu vajíčka štetcom, robené zvyčajne voľnou rukou, bez predkreslených vzorov. Ústredným motívom je postava chlapčeka, prípadne dievčatka, so zajacom, alebo barančekom na protiľahlej strane."
Článok pokračuje pod reklamou
"V Gemeri-Malohonte sa kraslice zdobené vyškrabávaním vyskytovali najmä v Dobšinej a na okolí. Pre tento priestor bola charakteristická symbióza troch etník – slovenského, maďarského a nemeckého, čo sa odrazilo i na veľkonočných vajíčkach, kde sú veršované texty uvádzané v spomínaných troch jazykoch. Záhadou sú najmä texty písané v miestnom nemeckom nárečí – tzv. bulinerčine, ktoré sa dodnes nepodarilo rozlúštiť," dodala Pulišová
NENECHAJTE SI UJSŤ
