Menu
Aladár József Hámos de Pelsőcz (1852 - 1916), bol veľkostatkárom v Gemersko-malohontskej župe. Jedno zo svojich sídiel si dal postaviť v Dúžave a odtiaľ to mal do Rimavskej Soboty takpovediac na skok. V jeho žilách kolovala modrá krv, bol náruživým poľovníkom a vyznačoval sa tiež bohémskym spôsobom života. Zachovalo sa o ňom pár príbehov a ešte počas svojho života sa stal legendou v Rimavskej Sobote.
Raz, v sobotu večer, jeho kroky viedli do hostinca Tri ruže (dnes Tatra). No a vydržal tam popíjať celú noc, až do nedeľňajšieho obeda. Keď odtiaľ odchádzal v opojenom stave, tak ho sprevádzali na cestu vyhrávajúci cigánski muzikanti.
Ako sa priblížili ku kostolu reformovanej cirkvi na Hlavnom námestí, tak z jeho vnútrajška prenikal von zvuk organu. Aladár Hámos zastal a svojich spoločníkov sa spýtal: „Kto okrem mňa sa odváži dávať si zahrať?“ Cigáni mu odpovedali: „Pán Boh, veľkomožný pán“. Aladár Hámos reagoval: „Pán Boh? Tak ten môže a pokračoval ďalej v svojej ceste.“
Článok pokračuje pod reklamou
Pri inej príležitosti, keď Aladár Hámos popíjal v Troch ružiach a nechával si muzikantmi hrať svoje obľúbené skladby, tak do vnútra hostinca vstúpil miestny obchodník s módnym tovarom Friedmann. Hámos keď ho uvidel, tak mu ponúkol potykanie. Predstavoval si to však tak, že on bude obchodníkovi tykať a ten mu bude naďalej vykať.
Friedmann chvíľu rozmýšľal a napokon na dohodu pristal. Stanovil si však podmienku. Keď príde v budúcnosti do jeho obchodu Hámos nakupovať a nebude mu tykať, tak mu za nákup bude účtovať dvojnásobok. Hámos pristal a podali si na znak dohody ruku. Čas šiel ďalej a po uplynutí istej doby prišiel Hámos na nákup do obchodu.
Ani mu nenapadlo, že kedysi v bujarej nálade uzavrel s Friedmannom nejakú dohodu a tak mu vykal. Keď nakúpil a dostal účtenku, pri pohľade na ňu zbledol. Spýtal sa obchodníka, či to s cenami nepreháňa. Keď sa mu pripomenula dohoda, jeho myseľ sa náhle rozjasnila a schuti sa zasmial. Priznal, že on na to po vytriezvení hneď zabudol. Svoje slovo však dodržal a bez reptania zaplatil za nákup dvojnásobnú cenu.
Aladár Hámos keď mal vypité, v dobrej nálade často hovorieval, že on je pánom. Raz keď opúšťal Rimavskú Sobotu po bujarej oslave, sadol si v bričke na zadné sedadlo. V stave, v akom bol, rýchlo zaspal a kočiš, ktorý poháňal kone na Dúžavu si ani nevšimol, že jeho pán v zákrute zo sedadla vypadol.
Článok pokračuje pod reklamou
Spadol na kraj cesty, pričom sa skotúľal do jarku a ďalej nerušene spal. Išli okolo jeho známi a nevediac čo sa stalo, začali ho ratovať. Rýchlo zistili, ako sa veci majú a tak ho vykrstili, či sa nehanbí ako pán, spať opitý v jarku na kraji cesty. On im odpovedal veľmi rýchlo a to slovami, že pán spí tam, kde on sám spať chce.
Aladár Hámos v časoch, keď ešte bol mládencom a študoval vo Viedni, tak si tam dával na Himmelpfortgasse šiť kvalitné topánky. Vyhotovovala ich známa firma Nevečeral, kde už niekoľko generácii z tejto rodiny šilo vychytené topánky. Aj neskôr si tam dával ušiť svoju obuv, už v čase, keď sa utiahol a gazdoval v našej župe.
Jeho nohy postupne zvýšili svoj objem, lebo Hámos pribral a tak mu zrazu topánky začali byť tesné. Napísal do firmy Nevečeral, že s topánkami sa niečo stalo, nejako prestali pasovať na nohy. Neprešiel ani dlhý čas a raz stál Hámos v okne svojej kúrie a poťahoval z fajky, keď na dvor vošiel fiaker. Na jeho prekvapenie z neho vystúpil starý pán Nevečeral. Spýtal sa ho, že čo tam hľadá a pán Nevečeral mu odpovedal: „Nemôžem strpieť, že moje topánky niekomu nepasujú a tak som Vám prišiel zobrať nové miery." Pricestoval až z Viedne a trikrát sa jeho fiaker prepriahal, kým dorazil do Dúžavy.
Nuž darmo, patril medzi starých majstrov, ktorí v prvom rade dbali na to, aby ich zákazník bol za každých okolností spokojný.
Zdroj: Pesti Hírlap Vasárnapja zo dňa 22. 12. 1929
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
