No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Veronikin otec po 7 týždňoch na pľúcnej ventilácii prehral svoj boj s covidom. Aj jeho bude pripomínať symbolická lipa

LUČENEC – Banskobystrický samosprávny kraj a OZ Skutočné obete zavŕšili tohtoročné sadenie spomienkových líp, ktoré budú symbolicky dýchať za obete pandémie COVID-19, práve v Lučenci. Strom vysadili pri Strednej zdravotníckej škole.

Lipa má žiť a dýchať na pamiatku obetí pandémie

Občianske združenie OZ Skutočné obete vysadilo v uplynulých týždňoch spolu približne 20 líp. Ide o iniciatívu priamych pozostalých a blízkych priateľov obetí COVID-19. Poukazujú na to, že obete epidémie nie sú len čísla v štatistikách.

"Precestovali sme celé Slovensko. Výsadby v stredných zdravotníckych školách sú ale trocha iné, pretože je to smerované aj ku študentom. Zdravotníci sú teraz pilierom tejto spoločnosti," povedala pre náš partnerský web Novohradské.sk Lenka Straková, zakladateľka OZ Skutočné obete.

Článok pokračuje pod reklamou


Ako ďalej dodala, lipy nemajú byť len vyjadrením sústrasti rodinám obetí, ale aj mementom toho, ako môže pandémia otriasť spoločnosťou aj v tejto dobe. "A ako veľmi nás ešte stále dokáže nejaké ochorenie prekvapiť a zasiahnuť. Preto sú zdravotníci takí dôležití," dodala.

A prečo sadia práve lipy? Dôvodov je hneď niekoľko.

"V minulosti sa stavali morové stĺpy. My sme ale nechceli, aby to bolo niečo neživé, ale niečo, čo tu bude symbolicky žiť a dýchať na pamiatku zosnulých. Lipu sme vybrali preto, lebo je to majestátny strom, ktorý sa dožíva stoviek rokov,“ vysvetlila Lenka Straková.

Symbol života nájdeme aj v korune lipy – jej listy sú v tvare srdca. „Jej kvety sa používajú na liečbu ochorení dýchacích ciest. COVID-19 napáda práve pľúca a naši najbližší, ktorí naň umreli, sa nemohli ani nadýchnuť. Bojovali o život a strácali dych,“ povedala ďalej s tým, že lipa má byť symbolom toho, že život musí nad ochorením raz zvíťaziť.

Musíme pokračovať v osvete, hovorí O. Lunter

Podporiť myšlienku OZ Skutočné obete prišiel aj podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter, ktorý sa občianskemu združeniu poďakoval za to, že s iniciatívou vôbec prišli.

"Pre BBSK bola podpora tejto aktivity samozrejmosťou. Od prvých dní pandémie sme sa veľmi aktívne snažili vyvíjať aktivity, ktoré zamedzili tomu, aby sa toto zákerné ochorenie šírilo,“ povedal Lunter. Ako ďalej dodal, je rád, že si zvolili práve lipu.

"Je to živý pamätník. Symbolizuje nádej a život. Bez ohľadu na to, cez akú krízu prechádzame, vždy na konci život zvíťazí a bude pokračovať,“ vyjadril sa Ondrej Lunter. Zároveň je podľa neho tento pamätník mementom dobrého i zlého. Pozitívom je, že počas pandémie vznikla medzi ľuďmi aj solidarita – dokázali si navzájom pomáhať.

"Zároveň nám to ale pripomína aj naše zlyhania – napriek tomu, že v priebehu storočí nás viedol rozum a veda k tomu, aby sme mohli prísť až do dnešných dní a mohli žiť život, aký žijeme, v tejto kritickej chvíli sme sa odklonili od rozumu a začali sme počúvať ľudí, ktorí sa vo vede nevyznajú, nie sú odborníkmi. Veľmi zle radia svojim blízkym,“ zhodnotil ďalej podpredseda BBSK.

Napriek tomu, že máme nástroj, vďaka ktorému sa vieme pred vírusom chrániť – očkovanie - množstvo ľudí podľa jeho slov podľahlo dezinformáciám a očkovanie odmieta. "Aj práve preto bude mať tretia vlna množstvo ďalších obetí,“ dodal s tým, že je potrebné ďalej pokračovať v osvete.

Po 7 týždňoch na umelej pľúcnej ventilácii svoj boj prehral

O blízkeho človeka prišla počas druhej vlny pandémie aj Lučenčanka Veronika Lehotská. "Bol to môj nevlastný ocino. V sobotu ochorel, mal mierne zvýšenú teplotu. V pondelok bol na antigénovom teste, ktorý vyšiel negatívny,“ začala rozprávať o ťažkej skúsenosti s ochorením. "Stále bol slabý, mal teploty. Vo štvrtok sa mu polepšilo. Nepredpokladali sme, že má COVID-19, keďže mu antigénový test vyšiel negatívny. V sobotu ráno maminka volala záchranku – test mal už pozitívny,“ povedala ďalej.

Veronikinho otca hospitalizovali v lučeneckej nemocnici. "Najskôr ležal na infekčnom oddelení, potom na JIS-ke. V nedeľu večer ho museli intubovať,“ dodala s tým, že ho napojili na umelú pľúcnu ventiláciu. Prístroj za neho dýchal takmer sedem týždňov. "Raz ho na pár dní odpojili, čo bola pre nás veľká nádej, že príde domov. Žiaľ, neudýchal to. Museli ho napojiť znova. 24. januára zomrel,“ povedala ďalej.

Nikto z príbuzných sa s ním rozlúčiť nemohol, návštevy boli zakázané. Aj na tento problém poukázalo OZ Skutočné obete. "Mali sedenie s ministerstvom zdravotníctva. To potom povolilo rodinným príslušníkom pacientov, ktorí sú v terminálnom štádiu, ísť sa rozlúčiť,“ dodala Veronika Lehotská.

Zdravotníkom, ktorí sa o jej ocina v nemocnici starali, je vďačná. "Veľmi sa snažili, dennodenne sme volali do nemocnice. Veľká vďaka patrí najmä sestričkám, ktoré boli veľmi ochotné a volávali nám aj vo svojom voľnom čase.“

Pacientom pomáhali a pomáhajú aj študenti

Stredná zdravotnícka škola v Lučenci vychováva mladých zdravotníkov, ktorí podľa slov Lívie Bolčovej, poverenej zastupovaním riaditeľa školy, sami prišli do kontaktu s COVID-19. Škola totiž aj počas pandémie zabezpečovala a ďalej zabezpečuje prezenčné vyučovanie. Jeho súčasťou je aj praktické vyučovanie v nemocnici.

"Priamo tie deti prišli do kontaktu s pacientmi, s utrpením. Prax v nemocnici sme zabezpečovali v rámci možností a covidových opatrení. Ak aj boli nejaké reprofilizované lôžka a popresúvané oddelenia, vždy sa našlo nejaké oddelenie, kam sme mohli ísť na prax a pomôcť pacientom,“ povedala Lívia Bolčová.


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross