Menu
JELŠAVA – Pri pohľade na coburgovský kaštieľ v Jelšave by sa mohlo zdať, že sa tu už roky nič nemení: stále tá istá ošarpaná fasáda a mŕtve okná bez skiel, zamurované či prekryté igelitom. Úplný opak je však pravdou. Za múrmi niekdajšieho šľachtického sídla sa už šesť rokov usilovne pracuje a mnoho sa toho zmenilo k lepšiemu. Najväčšie zmeny však pýchu Gemera čakajú práve v blízkej budúcnosti.
Medzi zlomové roky dejín tohto monumentálneho historického objektu na Námestí republiky môžeme určite zaradiť rok 2015. Predtým bol totiž zhruba tri desaťročia prázdny, chátral a jeho jeho budúcnosť bola viac než neistá. Stal sa terčom nájazdov zlodejov, ktorý rozkradli časť medenej strechy, do budov začalo zatekať a niektoré barokové klenby sa v dôsledku toho prepadli.
Zlomový rok 2015
V spomínanom roku 2015 však samospráva po neúspešných pokusoch o predaj rozľahlého sídla začala sama so záchrannými prácami. Vďaka projektu na zapojenie nezamestnaných do obnovy pamiatok sa postupne vykonalo statické zabezpečenie objektu, na potrebných miestach boli vykonané murárske zásahy, priestory aj bezprostredné okolie boli vyčistené. Započala sa tiež obnova strechy a výmena strešnej krytiny. Kaštieľ bol teda udržiavaný a postupne opravovaný, avšak financií bolo málo – získané granty a dotácie boli vo výške desiatok tisíc eur, pričom kompletná obnova by si žiadala okolo desať miliónov eur.
Článok pokračuje pod reklamou
Po piatich rokov, v roku 2020, sa však udiali ďalšie dve významné zmeny. Občianske združenie Čierne diery, ktoré mapuje pamiatky na Gemeri, sa rozhodlo vytvoriť v kaštieli takzvanú zážitkovú expozíciu s možnosťou prenocovať v presklených unimobunkách. Ešte významnejším bol úspech projektu samosprávy v rámci Nórskeho finančného mechanizmu, odkiaľ získala na kompletnú obnovu zadného krídla zhruba milión eur. Vďaka tomu v ňom vznikne historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera i zázemie pre turistov.
Dve oblasti obnovy
„V súčasnosti sa zameriavame hlavne na obnovu strešného plášťa z regionálneho príspevku vo výške zhruba 140 000 eur od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Riešime rozsah takmer 1300 metrov štvorcových. Ide teda o zhruba 40 % celkovej plochy strechy kaštieľa, pričom z predchádzajúcich období je novou krytinou pokrytých 25 %, “ konkretizovala koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Viera Kozárová, ktorá na rekonštrukčné a záchranné práce dohliada od začiatku v roku 2015.
Druhou oblasťou, na ktorú sa zameriavajú, sú prípravné práce pre spomínaný projekt zážitkovej expozície. „Je to projekt Čiernych dier, ktoré sú investorom. Už sú osadené oceľové nosné konštrukcie, roštová podlaha a zábradlie. K prípravným prácam patrí okrem vyčistenia priestoru aj dotiahnutie inžinierskych sietí z nádvoria až priamo k bunke, v ktorej si návštevník zážitkovej expozície bude môcť riešiť hygienu a uvariť nielen kávu a čaj,“ načrtla Kozárová. Predpoklad je, že počas letnej sezóny by už mohli prví návštevníci zážitkovej expozície v kaštieli aj prenocovať.
Naopak, zlou správou je oklieštenie projektu, v rámci ktorého hrady a pamiatky na Slovensku opravovali nezamestnaní. V Jelšave vďaka nemu od roku 2015 podľa primátora Milana Kolesára pravidelne počas každej sezóny našlo prácu 10 až 15 ľudí, hlavne Rómov.
Článok pokračuje pod reklamou
„Neviem, či to bolo nedopatrenie, alebo úmysel nepokračovať v tomto projekte. Nemá to logiku, že sa to ukončilo bez následného pokračovania. Títo ľudia, ktorí si inak nevedeli nájsť prácu, tu našli nielen pracovné opodstatnenie, ale niektorí až poslanie, keďže sa väčšina z nich so svojou robotou zžila,“ načrtol Kolesár. Niektorí z týchto pracovníkov už boli dokonca schopní sami sprevádzať návštevníkov.
Mesto však podľa primátora verí, že kompetentní svoj postoj k tomuto projektu ešte prehodnotia. Zatiaľ bude samospráva hľadať možnosti, ako v sezóne pričleniť ku koordinátorke aspoň dvoch-troch ľudí, aby sa šesť rokov trvajúci proces záchranných prác neprerušil.
História stará viac než štyri storočia
Coburgovský kaštieľ, ktorého história siaha minimálne do začiatku 17. storočia, má pestré dejiny. Pôvodný renesančný objekt bol čoskoro opevnený. V čase stavovských povstaní bol vyrabovaný a poškodený, neskôr v 18. storočí sa začala jeho baroková prestavba, ktorá však nebola nikdy ukončená.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedným zo smutných okamihov histórie kaštieľa je rok 1795, keď bol znova poškodený, tentoraz požiarom, ktorý zachvátil Jelšavu. Následne vykonané opravy viedli len k zachovaniu predošlého stavu nedokončenej barokovej prestavby. Kaštieľ potom slúžil hlavne ako sídlo správy majetkov rodu Koháry a obydlie pre jeho úradníkov a zamestnancov.
Záchranné práce v jelšavskom kaštieli prebiehajú od roku 2015 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Jeho priestory samospráva zároveň využíva na rôzne kultúrne i spoločenské podujatia a na požiadanie ich tiež sprístupňuje verejnosti.
Kaštieľ v Jelšave je trojpodlažný objekt z roku 1763, jeho neskorobaroková prestavba bola v štýle francúzskeho klasicizmu. Bol pristavaný k opevnenému dvojpodlažnému kaštieľu zo 17. storočia. V jeho zadnej časti sa zachovali tri krídla s dvomi nárožnými vežami s obdĺžnikovým pôdorysom, strieľňami a detailmi renesančných okien.
Vonkajšie rozmery pôdorysu sú zhruba 85 x 47 metrov, čo predstavuje 2220 metrov štvorcových zastavanej plochy. Vnútorné nádvorie kaštieľa má rozmery 50 x 20 metrov.
Rimava.sk začína s častejším informovaním z regiónu Revúcej, Jelšavy a okolia. Ak máte záujem o spravodajstvo a zaujímavosti z tejto oblasti, môžete nás sledovať na sociálnych sieťach Facebook a Instagram. Ak máte záujem o reklamu, navštívte túto sekciu na našej stránke.
Zdroj: Rimava.sk; Foto a video: Rimava.sk, Dávid Csúr
