VIDEO: V dychovom orchestri hrá aj deväťročný flautista

Pokyny dirigentky na pódiu sústredene sleduje pätnásť párov očí, medzi nimi aj deväťročný flautista, najmladší zo všetkých hudobníkov. Aj ostatné nástroje však držia v rukách deti, hoci vypomôcť im prišli aj starší, skúsenejší, aby to celé dobre dopadlo. Lesný roh, zobcové a priečne flauty, klarinet, saxofón, trúbka, keyboard, bicie, v jarmočnej atmosfére všetko ladí ako má a publikum oceňuje odohrané skladby veľkým potleskom. Detský dychový orchester práve odohral svoje druhé vystúpenie.

„To, že nás zaradili do programu jubilejného Gemersko-malohontského jarmoku, sme sa dozvedeli asi týždeň pred jeho konaním, skúšky sme však nahustili na každý deň, stretli sme sa ešte aj v sobotu,“ hovorí Alena Mitterová, ktorá v rimavskosobotskej Základnej umeleckej škole vyučuje hru na dychové nástroje a začiatkom roka sa pustila aj do zostavenia detského orchestra. Hovorili o ňom už dávnejšie, aj riaditeľ ZUŠ-ky Marian Lacko chcel, aby škola mala takéto hudobné zoskupenie. „Pred rokom prišiel ďalší učiteľ hry na dychové nástroje, Ján Csízi, spoločne sme teda vo februári založili detský orchester,“ vysvetľuje učiteľka hudby. Ona sama učí na škole dvanásty rok, počas jej pôsobenia škola detský dychový orchester nemala. Nie je však novinkou, v dávnejšej histórii školy mal svoje miesto. Teraz ho chceli obnoviť.

„Stretávali sme sa raz do týždňa, na tri hodiny, zloženie orchestra tvorilo šestnásť detí. Premiérové vystúpenie sme mali v máji, na žiackom koncerte,“ rozpráva o začiatkoch detskej dychovky Alena Mitterová a dodáva, že v orchestri vtedy bolo už aj dievčatko, ktoré sa učilo hrať na lesný roh len štyri mesiace. Aj učitelia sa však museli učiť ako viesť orchester, hoci len detský, veľkým pomocníkom pre oboch šéfov školskej dychovky bol Pavol Machajdík, ktorý vedie miestnu dychovú hudbu Sobotienka. Detský dychový orchester má skúšky v priestoroch Mestského kultúrneho strediska (MsKS), preto je nielen "ZUŠ-kársky" ale nesie aj názov MsKS.

Májové vystúpenie bolo prvým a na dlhý čas jediným, v lete sa deti rozpŕchli na prázdniny, stretli sa až v septembri. „Na pódium sme preto teraz vychádzali skutočne s malou dušičkou, z detí však bolo cítiť, že hrajú naplno, sústredia sa, išli do toho s veľkou chuťou,“ hovorí o piatkovom vystúpení jedna z vedúcich dychovky – jej kolega Ján  Csízi sám hral na hudobný nástroj a pomáhal tak deťom pri vystúpení. Dirigentka bola s hudobným výkonom detí spokojná, dodnes ju však mrzí, že po úspešne odohranom koncerte, keď na pódiu opadol veľký pocit zodpovednosti, nevymenovala pred publikom všetky účinkujúce deti. „Zaslúžili si to, zodpovedne sa pripravovali,“ hovorí učiteľka, ktorá všetkým malým hudobníkom dala za skladby jednotku s hviezdičkou aj sladkú odmenu. Podľa jej slov má každý v dychovke svoje dôležité miesto. Flautisti a klarinetista držali po celý čas melódiu, bicie a keybord udávajú rytmus, saxofón, trúbka a lesný roh sú doprovodné nástroje, v poslednej skladbe však mali traja hudobníci svoje sóla (Stellan Matej Likavec/ trúbka, Marek Mitter/lesný roh a Frederik Strečka/saxofón). Ako dodáva, dychový orchester je síce školský, no založený je na báze dobrovoľnosti. „Chcela by som, aby v ňom hralo viac detí. Aj repertoár chceme rozšíriť a ktovie, možno sa nám podarí už čoskoro pripraviť ďalšie, vianočné vystúpenie.“

Zdroj: Rimava.sk