Menu
V roku 1917 bola v plnom prúde I. svetová vojna. V jej dôsledku sa pre civilné obyvateľstvo zhoršovala situácia so základnými potravinami. Vyrábali sa rôzne náhrady a trebárs do cesta na chlieb sa pridávali piliny. Rozmohli sa krádeže v záhradách a ovocných sadoch.
V Rimavskej Sobote bývala vdova, baronesa María Vay de Vaja, po manželovi nesúca priezvisko Hámos. Jej susedom bol Alexander Karpáti, učiteľ v miestnej ľudovej škole. V nočných hodinách dňa 21. 9. 1917 ukradli Karpátimu z ovocného sadu neznámi páchatelia viac ako 100 kg jabĺk. Hneď nasledujúci deň dvaja tu spomenutí susedia uzavreli dohodu.
Článok pokračuje pod reklamou
Pokiaľ sa niekto z nich v noci zobudí, spraví prehliadku oboch ovocných sadov, či je tam všetko v poriadku. Medzitým sa po ulici prechádzal Michal Kurczák vojak 80. pešieho pluku. Pozeral sa do záhrad a keď ho uvidela Mariá Hámos, tak vojaka obdarovala pár jablkami. Podotkla tiež, že pokiaľ bude ešte chcieť, nech si príde pýtať, ona mu ich dá, aby nekradol.
Michal Kurczák sa s jablkami vrátil do kasární a keďže vedel, v ktorej záhrade sa nachádzajú, vyrazil s dvomi ďalšími vojakmi na nočný lup. Pletivo na plote prestrihli nožnicami a dostali sa do sadu. Následne vyliezli na jablone a do pripravených batohov si ukladali jablká. Nad ránom sa zobudil Alexander Karpáti a jednou cestou sa šiel pozrieť aj na ovocné sady.
Ten jeho bol v úplnom poriadku, ale z toho druhého sa ozýval úder palicami, ako keď sa obíja ovocie zo stromu. Rozbehol sa k domu vdovy Hámos a zvonil jej na dverách a neskôr aj búchal. Z vnútra príbytku ale nik nevychádzal. Karpáti vyšiel na ulicu a začal volať o pomoc, na jeho volanie nik nereagoval a v dohľade nebol ani hliadka žandárov.
Karpáti sa vrátil domov, na oči si založil okuliare, lebo bol silne krátkozraký, nabil svoj revolver, zobudil dvoch synov Alexandra a Gejzu, ako aj slúžku Gizellu Bellén. Spoločne obchádzali popri pletive vnútornú časť ovocného sadu. Robili poriadny hluk a traja vojaci sa na stromoch schúlili, aby ich nebolo vidieť.
Nahrávala im tiež situácia, že bola ešte stále tma a kvôli blízkej Rimave sa vytvárala hustá hmla. Viditeľnosť bola len na pár metrov. Karpáti a jeho spoločníci nevideli vôbec nikoho a vlastne už chceli pátranie ukončiť. Revolver mal učiteľ stále v rukách a ako kráčal, tak sa zrazu potkol a spadol na zem.
Jeho prst neúmyselne stisol kohútik a nočné ticho preťal zvuk výstrelu. Nemierená rana bola až príliš presná, vojakovi Kurczákovi, ktorý sedel na strome, zasiahla priamo srdce. Bolesť najskôr necítil, skočil dole zo stromu a s ním aj ďalší dvaja vojaci. Dali sa spoločne na útek, ale krok Kurczáka sa stal tackavý a po ubehnutí 50 metrov sa mŕtvy zrútil na zem.
Článok pokračuje pod reklamou
Na zvuk výstrelu sa zobudila vdova Hámos a spolu s čeľaďou vyšli do ovocného sadu. Neďaleko hrušky našli na zemi dva vaky plné ovocia, pričom jeden bol krvavý. Hľadali ďalej a na ich veľké zdesenie našli mŕtvolu vojaka. Vdova ho hneď spoznala, bol to vojak, ktorému deň predtým dávala jablká. Privolaný lekár z nemocnice Dr. Izsó Fuchs už pomôcť nedokázal a konštatoval smrť.
Zastreliť vojaka počas vojny, aj keď pri krádeži, bol dosť veľký delikt a tak bol Alexander Karpáti postavený pred súd. Súdni znalci lekári Dr. István Zeheri a Dr. Tivadár Lányi jednoznačne uviedli, že pre svoju krátkozrakosť Karpáti nič vidieť v noci nemohol. Ďalej bolo zistené, že zbraň mal v legálnej držbe a teda v noci si ju mohol zobrať so sebou na obhliadku sadov.
Pred súdnym pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 6. až 7. mája 1918 defilovalo viac svedkov. Dokonca samotný zástupca hlavného kráľovského prokurátora Dr. Štefan Mészáros, mal veľmi opatrnú reč a ani sa nepokúšal spochybniť svedecké výpovede alebo súdnych znalcov. Predseda senátu Dr. Mikuláš Musotter napokon vyniesol oslobodzujúci verdikt nad Alexandrom Karpátim. Nebolo mu preukázané úmyselné zabitie vojaka a skutku sa nedopustil ani z nedbanlivosti. Išlo o nešťastnú zhodu náhod. Z budovy súdu odišiel Alexander Karpáti ako slobodný občan.
Zdroj: Gömör Kishont zo dňa 12. 5. 1918
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
