Menu
Počas tohto sviatočného obdobia redakcia Rimava.sk prináša rozhovory s osobnosťami, ktoré sú hlasom médií a prinášajú správy a zaujímavosti z našej oblasti. Jednou z nich je mladá novinárka Titanilla Bőd, rodáčka z Rimavskej Soboty, ktorá sa venuje športovej žurnalistike a má za sebou bohatú kariéru.
Titanilla sa od detstva zaujímala o futbal a jej hlasný smiech je dodnes jej poznávacím znamením. „Začalo sa to tak, že som začala chodiť na zápasy v sezóne, keď Rimavská Sobota postupovala z druhej do prvej futbalovej ligy. Bola tu neuveriteľná atmosféra – na zápasy chodili tisícky ľudí. Očarilo ma to a premýšľala som, ako zostať v tomto prostredí. Vedela som, že futbalistka ani trénerka nebudem, ale novináčrina mi prišla prirodzená,“ prezradila Titanilla.
Článok pokračuje pod reklamou
K písaniu ju priviedol aj jej starý otec, učiteľ dejepisu a geografie, ktorý písal do Gemerských zvestí -Gömöri Hírlap, Hét, Szabad Földműves či Új szó.
Počas štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave sa snažila dostať do deníka Új Szó. „Mám maďarskú národnosť, takže je pre mňa prirodzenejšie písať po maďarsky. Začala som tam pracovať v roku 2003 ako druháčka na vysokej škole. V redakcii som strávila 16 rokov, prešla som od študentskej pozície cez vedúcu športového oddelenia až po zástupkyňu šéfredaktora.“
Po odchode z deníka v decembri 2019 si konečne našla čas napísať svoju prvú knihu, ktorú v hlave nosila od roku 2008. „Od januára 2020 som bola nezamestnaná a mala som veľké plány, že budem cestovať. Potom prišiel COVID a všetko sa zmenilo. Už v marci ma oslovil Boris Vanya, šéfredaktor Sportnetu, a v autuste som tam začala pracovať.“
Titanilla navštívila vďaka svojej práci mnohé športové podujatia. „Bola som na piatich olympiádach: Londýn 2012, Soči 2014, Rio de Janeiro 2016, Pyeongchang 2018 a Paríž 2024. Pre športového novinára je olympiáda vrcholom kariéry. Tento rok som sa prvýkrát zúčastnila aj majstrovstiev Európy vo futbale v Nemecku, čo bol môj prvý veľký futbalový turnaj naživo. Strávila som tam takmer dva týždne.“
Jej srdcovkou je krasokorčuľovanie. „Prvýkrát som bola na majstrovstvách Európy v Budapešti v roku 2004. Ubytovala som sa u známeho, ktorý mi nechal byt s matracom a zopár vecami v kuchyni. Odvtedy som nevynechala žiadne majstrovstvá Európy. Niekedy som cestovala s minimom peňazí, ale život v redakčnom cateringu sa ,niekedy lepšie - niekedy horšie, dal zvládnuť,“ smeje sa Titanilla.
Novinárska práca však nie je len o čarovných momentoch. „Na olympiádach spíte, keď sa dá – či už tri alebo štyri hodiny. Presuny medzi športoviskami sú náročné. Nie je to také jednoduché, ako prepínať televízne kanály doma. Ale stále si myslím, že je to to najlepšie, čo by som mohla robiť.“
Vo voľných chvíľkach Titanilla rada číta knihy. „Beletria, literatúra faktu, detektívky, či sci-fi – čítam rôzne žánre. To ma vie preniesť do iných svetov.“
Titanilla je tiež autorkou dvoch kníh, každá má však úplne odlišný charakter. Prvá, "Novota: Život v rukaviciach", je životopis slovenského futbalového brankára Jána Novotu. Prináša pohľad na jeho cestu z malej dediny až do Rapidu Viedeň a slovenskej reprezentácie, pričom odhaľuje aj menej známe aspekty života profesionálneho futbalistu – od vyhorenia po obmedzenia osobného života.
Druhá kniha bola inšpirovaná cestovaním. Titanilla v rámci svojho voľného času veľmi rada cestuje, či už pracovne alebo na dovolenku. "S maminou postupne objavujeme krásy Talianska." Kniha Kirmizi és Karmazi, a két kadiköyi kandúr (názov znamená: Kirmizi a Karmazi, dvaja kocúri zo štvrte Kadiköy) je detský rozprávkový príbeh o dvoch kocúroch v Istanbule. Vznikla počas pandémie ako autorkin únik do jej obľúbeného mesta, rukopis neskôr dokončila priamo v Istanbule. Mačky prekonávajú hranice Ázie a Európy, aby našli svoju zmiznutú opatrovateľku, a popritom zažívajú množstvo dobrodružstiev.
K rodnému kraju má stále silný vzťah. „Milujem svoje mesto a rimavskosotský futbalový klub. Naše okolie vyzerá ako Toskánsko. Ak by sme mali lepší cit pre turizmus, mohli by sem prichádzať ľudia vo väčšom počte. Je tu mnoho prírodných a kultúrnych atrakcií. Napriek tomu, čo sa deje vo svete, ma teší, že existujú komunity ako Citadela, kde sa stretávajú ľudia so zdravým rozumom a spoločnými hodnotami. Svoj pokoj nájdete v každejdenných radostiach a medzi spriaznenými dušami,“ dodáva.
Článok pokračuje pod reklamou
NENECHAJTE SI UJSŤ
