Menu
Na začiatku 20. storočia sa na hraniciach mesta Rimavská Sobota od Tomášovej v smere na Rimavské Janovce nachádzali polia, na ktorých sa pestovala zelenina. Tieto polia pri brehoch Rimavy mali v dlhodobom prenájme majstri svojho oboru z Bulharska.
Svoje príbytky si postavili na krajoch záhonov a na miestny trh dodávali veľmi žiadané poľnohospodárske produkty ako kaleráb, mrkvu, petržlen, cibuľu, paradajky a iné. Predajné ceny svojich plodín na tržnici prispôsobovali kúpnej sile obyvateľstva a boli doslova ľudové.
Článok pokračuje pod reklamou
Za lacný peniaz bola zelenina dostupná širokej verejnosti. Títo záhradníci boli veľmi usilovní a na poliach pracovali od rána do večera. Na začiatku svojho pôsobenia vybudovali pri Rimave sieť zavlažovacích kanálov. Vodu do nich vháňali za pomoci upraveného mlynského kolesa, ktoré bolo priečne ukotvené v Rimave a pohon zabezpečovali ťažné kone. Týmto spôsobom získali závlahu pre svoje rastliny, aj v časoch, keď práve neprialo počasie a bolo sucho.
Na jeseň roku 1912 museli záhradníci z Bulharska opustiť Rimavskú Sobotu. Schyľovalo sa k prvej balkánskej vojne a zo svojej rodnej krajiny dostali povolávacie rozkazy. Do mesta prichádzali postupne informácie, že poniektorí z ich záhradníkov ukončili svoju pozemskú púť vo vojnovej vrave. Časť z nich zostala nažive, ale bulharská vláda im zakázala návrat a tak museli zostať doma. Nepokojný Balkán vrel a schyľovalo sa k druhej balkánskej vojne.
V dôsledku týchto udalostí sa v Rimavskej Sobote začala do popredia dostávať otázka, že ako riešiť vzniknutý stav, aby čerstvá zelenina nechýbala na tržnici. Po bulharských záhradníkoch síce zostali vybudované polia, hľadali však niekoho ochotného a hlavne schopného prevziať túto činnosť.
Článok pokračuje pod reklamou
Išlo o výnosné podnikanie, ktoré poskytovalo viac ako slušné živobytie, na druhej strane si však táto práca vyžadovala veľké nasadenie a poctivý prístup. V meste panovala značná obava, že chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, si nebudú chcieť zabezpečiť lepšiu budúcnosť a skôr budú zase čakať, či im pečené holuby nezačnú samé padať z oblohy do úst.
