Menu
Široká plošina Cigánky, obkľúčená strmými bralami, bola ideálnym miestom pre vybudovanie mocného a nedobytného strážneho hradu v čase, keď Uhorsko sužovali ničivé tatárske vpády. Hrad vznikol na ceste spájajúcej Spiš s Gemerom. Prvá písomná zmienka o „castum Mwran" pochádza z roku 1271. Založil ho rod Bebekovcov, jeden z najvplyvnejších feudálnych rodov Uhorska a postupne patril ďalším významným šľachtickým rodom – Illésházyovcom, Tornalyovcom, Széchyovcom, Koháryovcom až napokon Coburgovcom.
Hrad Muráň zohral v histórii Uhorska významnú úlohu od polovice 15. storočia až do začiatku 18. storočia. Jeho hradné múry si pamätajú Jiskrových bratríkov (tzv. muránskych Čechov), razenie falošných mincí a „bašovanie" lúpežných rytierov Mateja, Martina a Demetera Bašovcov, honosné hostiny, poľovačky a rybačky usporadúvané krajinským palatínom Františkom Wesselényim a jeho nádhernou manželkou Máriou Széchyovou, známou ako „Muránska Venuša", ako aj ukrytie uhorskej kráľovskej koruny a krajinských klenotov v priestoroch hradu.
Článok pokračuje pod reklamou
Lesk a slávu hradu ukončil rozsiahly požiar začiatkom 18. storočia, po ktorom začal chátrať, až sa stal neobývateľným. Jeho poslední majitelia, Koháryovci a Coburgovci, už v jeho priestoroch nebývali.
Z kedysi pyšného a pevného hradu zostali dnes už len ruiny. Tam, kde kedysi po stáročia vládol človek, sa svojho žezla opäť chopila príroda a postupne zahladzuje stopy dávnej minulosti.
Trasa náučného chodníka je určená výlučne pre peších návštevníkov. Vedie z obce Muráň po lesnom chodníku súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou popri Chate pod hradom na Muránsky hrad. Z hradu vedie späť popri Chate pod hradom až na Veľkú lúku, kde končí. Trasa chodníka na dvoch miestach križuje lesnú cestu.
Zdroj info: Správa NP Muránska planina so sídlom v Revúcej
Autorom fotografií je Tamás Kusza.
NENECHAJTE SI UJSŤ
