Menu
René Sirota prináša ďalší zaujímavý tip na turistiku po Gemeri. Vybral sa za symbolmi Muránskej Planiny. Pridáte sa tiež?
Najčastejším východiskovým bodom pre výstup je obec Muráň, nad ktorou sa Muránsky hrad hrdo vypína na skalnom brale Cigánka. Trasa náučného chodníka začína pri obecnom úrade a pokračuje po červenej značenej turistickej značke ku Chate pod Muránskym hradom, kde je možnosť občerstviť sa pred alebo aj po výstupe na hrad. Na trase je niekoľko informačných panelov o faune a flóre i prírodných zaujímavostiach tejto lokality. Od chaty je to už len na skok k hradným múrom a vstupnej bráne s vežou, ktorá je najzachovalejším objektom hradu.
Muránsky hrad (935 m n. m.) je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Jeho bohatá história siaha až do 13. storočia. Založili ho Bebekovci a postupne sa ako vlastníci hradu uvádzajú Illésházyovci, Tornályovci, Széchyovci, Koháryovci. Poslednými majiteľmi majitelia boli Coburgovci. Asi najznámejšou povesťou o hrade je povesť o Muránskej Venuši – Márie Széchyovej, manželke Františka Wesseléniho, kapitána Fiľakovského hradu a palatína Uhorského kráľovstva.
Muránsky hrad má nielen zaujímavú a bohatú históriu, ale poskytuje aj úžasné panoramatické výhľady v každom ročnom období. Z južnej vyhliadkovej plošiny môžeme obdivovať strmé skalné bralá národnej prírodnej rezervácie Poludnice, na ktorých rastie endemit a symbol Národného parku Muránska planina – lykovec muránsky.
Článok pokračuje pod reklamou
Po obhliadke hradu a panoramatických výhľadov sa vraciame tou istou trasou ku chate. Odtiaľto je možnosť pokračovať na Veľkú lúku a pozrieť si národný žrebčín s chovom Norika muránskeho typu alebo sa vrátiť späť do obce Muráň a turistiku s príchuťou histórie zavŕšiť návštevou lúky plnej sysľov v lokalite Biele vody, ktorá sa nachádza na trase z Muráňa v smere na Prednú Horu.
Môžeme tu pozorovať jednu z najpočetnejších kolónií sysľa pasienkového na Slovensku. Malé, priateľské stvorenia si tak zvykli na človeka, že si berú potravu rovno z vašej ruky. Lúka plná sysľov pod Muránskym hradom vás očarí.
Ak chcete zažiť silu a hluk, ktorý dokáže vytvoriť voda, vyberte sa do Hrdzavej doliny – najdlhšej doliny Muránskej planiny. Z obce Muráň ňou vedie žlto značená turistická trasa. Najprv prejdete lúkami s výhľadom na skalný masív Poludnice a po vstupe do lesa, po približne dvoch kilometroch, prídete pod skalnú vežu Tureň. Ak prejdete lávkou cez Hrdzavý potok, po ľavej strane uvidíte za skalou vodopád. Pri jeho hukote si človek uvedomí, akú obrovskú silu má voda, ktorá dolinu vytvorila.
Hádam najzaujímavejšia je cesta k vodopádom v Čertovej doline. Ak chcete obdivovať ich krásu zblízka, budete musieť prejsť Náučným chodníkom Jakuba Surovca. Na prístup k nemu sa dá využiť vlaková doprava z Tisovca alebo Brezna, keď vystúpite na zastávke Zbojská alebo Tisovec Bánovo. V prípade, že prídete autom, odparkujte ho v sedle Zbojská. Náučný chodník vás prevedie históriou miestneho zbojníka Jakuba Surovca a tiež krásnou prírodou Čertovej rokliny.
Dominantou sedla Zbojská je rozhodne nádherná rozhľadňa nesúca sa v znamení ľudovej architektúry. Dokonalú vidiecku atmosféru dotvárajú všadeprítomné lesy Veporských vrchov. Štvorhraná veža obložená šindľom bola postavená Štátnou ochranou prírody SR na trávnatej stráni. V jej spodnej časti sa nachádza menšia kaplnka Sv. Juraja s osobitným vchodom. Rozhľadňa je výnimočná aj svojim interiérom, ktorý len málokde uvidíte.
Tisovská Hradová (887 m n. m.) predstavuje jednu z najvýraznejších krajinných dominánt okolia Tisovca. Tento mohutný a rozložitý vrch z vápencových brál s početnými jaskyňami poskytoval ľuďom bezpečné bývanie už od mladšej doby kamennej. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu, opradeného množstvom legiend a povestí. Pre svoje nesporné prírodné hodnoty bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu.
V roku 1950 bol na Veľkej Lúke založený chov Norika muránskeho typu a od tej doby sa tu podarilo odchovať viac ako 3 800 koní, prevažne pre lesnú prevádzku. Podnetom k založeniu bola potreba koní pre armádu a lesné hospodárstvo. Postupne do roku 1956 boli vybudované ďalšie strediská. Na základe vypracovanej koncepcie sa od 80-tich rokov realizuje chov norického koňa. Norický kôň je najtypickejším predstaviteľom skupiny koní západných. Norický kôň je najtypickejším predstaviteľom skupiny koní západných. Pôvod norického koňa sa viaže k starorímskej provincii Noricum, ktorá sa nachádzala na území dnešného Rakúska. Chov norika sa v 20. storočí rozšíril okrem svojej pôvodnej vlasti aj do iných krajín. Vplyvom prostredia a spôsobu odchovu sa vytvorili viaceré typy tohto plemena.
NENECHAJTE SI UJSŤ
