Dnes som si pri nákupe v Hypernove, hľadiac na exotické plody ovocia, pomyslel na šťastie môjho priateľa, malomestkého gurmána ND, keď po dvoch dňoch zoznamovania otvoril akési sladké grepové čudo. ND mal naozaj šťastie, lebo čudo - ovocie mu po dvoch dňoch zdobenia príbytku aj chutilo. Gurmánstvo však nie je len o chuti, hoci tá je preň najdôležitejšia.
Pomyslel som si "čoby nie", a hodil som do košíka jeden plod. Už pri pokladni mala tetuška problém s nablokovaním pekného zrelého plodu - hrušky. A ja som jej pošepkal, že nech blokuje Kaktusovú figu. Tak bolo toto mexické čudo - kaktus označené na regáli marketu. Stálo približne 22 korún.
Hneď po príchode som sa opýtal priateĺa Googla na túto odrodu. Rastie to všade v Mexiku. Na jednom kríku až 300 kusov, v Mexiku toho ročne vypestujú až 3 mil. ton. Nedočkavo som odrezal z plodu šupku.
Chuť jemne kyslá, nedá sa povedať, že nepríjemna. Konzistenciou bol Mexičan podobný našej maslovej hruške, chuťou však zďaleka. Problémom boli tvrdé semená a zrejme moja nedočkavosť. S veľkou pravdepodobnosťou táto mexická hruška potrebovala dozrieť, ako ma neskôr presvedčili internetové obrázky zrelých plodov, ktoré ladili do žlta. Možno však predpokladať, že po dvoch dňoch by bol Mexičan chutnejší. Vrchol môjho gurmánstva dnes teda nebol v chuti, ale v poznaní.
Keďže kaktusové figy majú preháňací účinok a nezrelé duplom, hádajte priatelia ...