No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Zásluhou Jána Fábryho môžeme maketu rodného domu Mihályho Tompu dodnes nájsť v Gemersko-malohontskom múzeu

22. mája 2022 | |  | 
Na fotografii je zobrazený rodný dom M. Tompu. Zdroj: dka.oszk.hu

Prichádzal koniec roku 1944 a pred vianočnými sviatkami dňa 19. 12. 1944 prežila Rimavská Sobota bombardovanie. Jedna z bômb zasiahla dom kde sa narodil významný uhorský básnik Mihály Tompa (1819 – 1868).

Mesto tak nenávratne prišlo o jednu historickú budovu, ktorá by bola v budúcnosti hojne navštevovaná širšou verejnosťou. Vyobrazenie toho domu sa síce zachovalo na starých pohľadniciach, ale zásluhou riaditeľa župného múzea Jána Fábryho zostala do dnešných dní zachovaná aj jeho verná podobizeň.

Článok pokračuje pod reklamou


Ján Fábry príliš často chodieval okolo spomenutého skromného príbytku a premýšľal, čo by mal spraviť, aby rodný dom Mihálya Tompu nenasledoval osud rodného domu francúzskeho básnika Pierra Jeana de Bérangera (1780 – 1857), keď ten nenávratne zmizol z povrchu zemského. Obával sa, že v Rimavskej Sobote ho buď zub času spustoší alebo nemilosrdné ruky zbúrajú tento domček, kde sa narodil jeden z najlepších uhorských básnikov.

Napadla ho spásonosná myšlienka, že dá vyhotoviť v zmenšenej mierke presnú kópiu domu. Začiatkom roku 1904 našiel aj vhodného adepta na túto prácu. Bol to mladý stolársky majster Gerő Molnár. Došlo k presnému zameraniu príbytku a k vyhotoveniu nákresov a skíc.

Niekedy v polovici mesiaca február, sa Gerő Molnár pustil do práce, ktorá mu trvala presne dva mesiace. Výsledok bol ohromujúci, vyhotovil vernú kópiu, ktorá bola do detailu presná s originálom. Mierku si zvolil 1 : 8, dĺžka domu bola 105 cm, priečelie 30 cm, výška stien 19 cm a šírka brány 17,5 cm. Strechu pokrývalo 3 400 drobných drevených šindľov, medzi ktorými boli umiestnené otvory na unikanie dymu, keďže v roku narodenia básnika na takýchto domoch, ešte nestavali komíny.

Zachytená bola rokmi prehnutá strecha s vyčnievajúcimi hradami. Rebrík, ktorým sa vychádzalo na povalu a obšúchané schody vedúce k vonkajším dverám. Pod strechou bol umiestnený protipožiarny hák na ktorého porisku sa sušili drobné šúľky kukurice, ako to bolo vtedy zvykom. Dvor bol vysypaný drobnými kamienkami a vzadu sa nachádzala malá záhradka.

Najdôležitejšou miestnosťou bola izba kde sa Mihály Tompa narodil. Vchádzalo sa do nej cez pitvor, po jeho ľavej strane. Nad dverami je nápis v maďarskom jazyku : „...storočia vidia... tu vzbĺkla božská iskra“. Podlaha je tam hlinená, strop z drevených hrád a vo vnútri miestnosti je drobný nábytok a tiež verpánok a banklik. Vstupná brána je ošumelá a zárubňa nahrubo otesaná, ako je to aj v skutočnosti.

Kvôli makete sa vyrábal špeciálny stolík s imitáciou mahagónového dreva. Nachádzali sa v ňom dva šuflíky a stál na štyroch z dreva vysústružených nohách. V tých zásuvkách sa nachádzala rôzna korešpondencia Tompu a iné bližšie určené písomnosti.

Pre zhotovenie makety bola vyhlásená zbierka a v meste Rimavská Sobota sa vyzbieralo 249 korún a 52 halierov. Stolárskemu majstrovi Gerő Molnárovi bolo za jeho prácu zaplatené 200 korún. Zvyšná suma bola vyúčtovaná za vyhotovenie podstavca, jeho dopravu, presklenie makety a iné potrebné práce. Zostatok činil 3 koruny a 22 halierov, ktoré boli vložené na účet v banke.

Článok pokračuje pod reklamou


Maketa bola verejnosti predstavená v miestnom kasíne dňa 17. 4. 1904, kde si ju počas jedného týždňa mohla verejnosť pozrieť. Potom bola vystavená v Občianskom čitateľskom spolku, pričom v poobedňajších hodinách si ju mohli pozrieť aj miestne dámy a devy. Následne bola umiestnená v izbe M. Tompu v priestoroch Gemersko-malohontského múzea.

Stolársky majster Gerő Molnár po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval do armády. Zúčastnil sa viacerých bojov. V poľných podmienkach získal ťažké bližšie neurčené onemocnenie. Z bojiska ho previezli do nemocnice v Kamenci (Maďarsko), kde chorobe podľahol. Jeho pohreb sa tam konal dňa 8. 12. 1914 a v Rimavskej Sobote po ňom zostala mladá vdova s rodinkou.

No a kde dnes predmetná maketa je? Zásluhou Jána Fábryho sa zachovala a kto ju chce vidieť, nech navštívi Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote a uvidí ju v plnej kráse.

Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 28. 3. 1905
Gömör – Kishont zo dňa 14. 4. 1904
Gömör – Kishont zo dňa 21. 4. 1904
Gömör – Kishont zo dňa 13. 12. 1914

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross