Menu
Vrcholového streleckého stretnutia Majstrovstiev Európy IPSC v Portugalsku, ktoré sa koná raz za tri roky, sa uplynulý mesiac zúčastnili aj dvaja certifikovaní rozhodcovia z Rimavskej Soboty Alexander Szabó a Stanislav Grubiak. „Na Slovensku máme len dvoch medzinárodných rozhodcov a to, že sme prešli hustým sitom výberu rozhodcov z celého sveta a dostali sme sa na toto podujatie, je nesporne úspech,“ uviedol pre Rimava.sk Alexander Szabó z klubu Arsenal SC Rimavská Sobota. Ako spomenul, už viackrát boli zverejnené úspechy strelcov, tentokrát by však chceli priblížiť vrcholové strelecké preteky z iného pohľadu, pohľadu ich myšlienok a spomienok.
Naše dobrodružstvo začalo tým, že sme koncom apríla dostali z ústredia IPSC potvrdenie, že nás vybrali na ME 2013 ako rozhodcov (zo 490 certifikovaných medzinárodných rozhodcov na svete sme sa tam dostali len 24). Majstrovstiev sa zúčastnilo celkovo 1 300 športovcov. Vybavili sme letenky, povolenia na zbrane, nasadli v Budapešti na lietadlo a už sme sa nevedeli dočkať, kedy pristaneme v Portugalsku. Po neskorom prílete krátko pred polnocou 3. septembra do Porta, nás odviezli do hotela, v ktorom sú ubytovaní všetci rozhodcovia. Následujúce ráno sme smerovali na strelnicu, kde nás rozdelili na stage, na ktorých sa v tomto čase ešte vykonávali posledné úpravy. Predpoludním došiel na strelnicu aj prezident IPSC Nick Alexakos a spolu s RM, QM, Area CRO a prezidentom IROA Dinom Evangelinosom prebrali stage. Tento deň bol pre nás nesmierne únavný, nakoľko bol spojený s dlhým čakaním bez vody v slnečnom počasí po neskorom prílete.
Prvý deň predpreteku sa začal veľmi skorými raňajkami. Na strelnici sme s miernym sklzom začali po 8.00 v upršanom počasí strieľať. Počasie sa okolo obeda umúdrilo a zbytok prvého dňa sme dostrieľali pre strelcov v ideálnom počasí pod mierne zatiahnutou oblohou. V pláne bolo odstrieľať 12 stage, ale nakoniec kvôli zdržaniam a neustálom odstraňovaní drobných problémov na stage-och sme stihli iba 11. Stage ponúkajú len málo dynamiky a terče sú umiestnené v stredných a dlhších vzdialenostiach. Blízke terče sú polené alebo kryté tak, že vyžadujú veľa mierenia a sústredenia. Extrémom je stage č. 6, kde sú terče a jeden plate umiestnené na cca. 40m. Stano bol jeden z pramála tých, ktorí tento plate zostrelili prvou ranou, no aj tak stage dostrieľal s 2 miss-kami. Všetky kývačky sú veľmi rýchle a viditeľné iba v malej časti. Technicky veľmi dobre je ale vyriešené ich spúšťanie a ich bezchybná funkcia. Večer sme strelnicu opustili spolu so západom slnka nesmierne unavení, keďže sme si terče aj lepili a stavali a sčasti aj skórovali.
Druhý deň začal obdobne, ale už s pekným počasím. Ešte v rannej hmle sme sa pustili do prvého stage a počas celého dňa sme sa snažili dohnať časovú stratu z prvého dňa. Stage strielané z ľahu, so silnou ale aj výhradne slabou rukou preverili schopnosti každého strelca. Kvôli meškaniu z prvého dňa sme strieľali bez obedňajšej prestávky a bez obeda. Jediným šťastím bolo to, že som ráno pred odchodom odbehol kúpiť aspoň 4 čokoládové tyčinky a fľašu vody. Inak by sme boli stratení. Podmienky pre naše strieľanie v prematch-I boli viac o absolvovaní stage-ov ako o súťažení. Pre strelcov to ale bude určite krásny pretek, kedy si strelia v priebehu 5 dní 6 stage za pol dňa a k tomu si oddýchnu počas jedného dňa plánovaného voľna. V druhej polovici dňa prichádzali aj strelci a rušivo pôsobilo aj riešenie záležitosti okolo kontroly zbraní. Celkovo bol prematch spojený s nedostatkom informácií a nedokonalosťami v organizácii, ktoré sme na Level 4 podujatí neočakávali.
Sobotu sme opäť strávili celý deň na strelnici. Posledné úpravy a preberanie zo strany area CRO boli za nami až neskoro podvečer. Otvorené boli už aj stánky predajcov zbraní a streleckého príslušenstva a strelnica celkovo nadobudla farebný a pútavý vzhľad hodný preteku level 4. Chaotický odchod zo strelnice, kedy nám neprišiel sľúbený autobus, a odchod na hotel sme si museli riešiť individuálne, bol zakončený večerou pre všetkých RO s niekoľkými predjedlami, piatimi hlavnými chodmi a dezertom sprevádzanými tromi druhmi portského vína.
Dnes je nedeľa a konečne si užívame pol dňa voľna. Otvorenie majstrovstiev Európy bude o 14:00 na námestí v meste Barcelos, no znovu nám ale aj strelcom chýbajú ďalšie informácie ohľadne organizácie nástupu na zahájenie.
Nástup na slávnostné zahájenie EHC 2013 začal o 14.00 dlhým čakaním bez informácií pred hotelom, následne sme sa bez organizácie presunuli na námestí v meste Barcelos. Tu Stano dostal, aj s ďalšími štyrmi kolegami, na starosť organizovanie streleckých výprav z celého sveta. Upravoval ich do štvorstupov, rozdával tabuľky s názvom krajiny, zástavy a všetky potrebné veci na úspešné otvorenie preteku. Po dlhých čakaniach sme sa asi okolo 16.00 pohli smerom na spomínané námestie, dlhým zástupom športovcov. Bolo to pekné, ľudia nám tlieskali, kývali a v dobrej nálade sme sa dostali na námestie, kde mali prejav vedúci predstavitelia mesta a IPSC. Otvorenie sa odohralo vo veľmi krátkom čase, asi 20min. Krátkou prechádzkou po námestí, kde boli slávnosti mesta, sme si trochu napravili náladu. Hrala tam domáca skupina chytľavé portugalské pesničky. Ale my sme sa ponáhľali na večeru regionálnych riaditeľov. Tu sa nám podarilo doriešiť s vedúcimi predstaviteľmi IPSC niekoľko problémov, ktoré sa vyskytli v našej výprave.
[nggallery id=1206]
Po polnoci sme sa začali rozchádzať s vedomím, že ráno začína naša práca rozhodcov. Pondelok začal o 7.00 na strelnici prípravou stage, kde ja som mal parkúr síce krátky, ale strieľalo sa z loďky, kde bola práca so strelcom pri špecifickej štartovej pozícii a pozície zbrane a zásobníkov, ktoré boli na lavičke v loďke. Zásobníky a zbraň museli ležať na strane – na plocho – čo bolo trochu v rozpore s pravidlami a každá skupina strelcov k tomu mala plno poznámok a otázok, ktoré bolo treba zodpovedať a vysvetliť. No a začal prvý deň zo štyroch pracovných, ktoré boli rovnaké a dajú sa vyjadriť slovami „rozhodovanie, rozhodovanie, rozhodovanie a ešte raz rozhodovanie“. Prešlo nám rukami asi 200 strelcov denne. Niektorí rozhodcovia nachodili aj 30km. Bolesti v chrbte, v nohách boli naše najsilnejšie pocity z prvého dňa. (prvý deň chýbali pomocníci - dvíhal som poper, staval kývačku+lepil dva terče) Ja som si navodil na jednej nohe dva pľuzgiere a Stano štyri. Ale postupne sa nám vrátila sila aj kondícia a ďalšie dni sa už dali zvládnuť. Prišli nám aj veľmi šikovní pomocníci a naša práca sa začala podobať práci RO na preteku L4. Na stage pracoval so mnou jeden príjemný RO zo Španielska. Každému pripadol jeden voľný deň z piatich, ja som ho mal v piatok. Stano mal voľný deň hneď v pondelok a keďže sa nepatrí začať prácu voľnom prišiel na strelnicu aj v pondelok a hneď mu vedenie preteku našlo robotu. Pracoval v plnom nasadení celých päť dní. Týmto počinom si získal dobré meno medzi rozhodcami IROA. (Mladý titán.)
Stano to mal ale horšie ako ja. On bol zadelený do tímu RO, ktorí zaskakovali tam, kde bolo treba pomôcť. To znamená každú chvíľu niekde inde, pracovať tam, kde to „horí“. Po piatich dňoch bol kvalitne vyžmýkaný, fyzicky aj psychicky.
V týchto dňoch sme zaspávali hneď ako sa hlava dotkla vankúša a niekedy aj v polovici vety. Muselo nám stačiť 5-6 hodín spánku.
Denný režim: Ráno o 5.30 budík, sprcha, raňajky a odchod na strelnicu. Pobyt na strelnici 12 – 14 hodín a návrat na hotel(cca okolo 21.00).Žiadna večera, sprcha, očistenie oblečenia, vakov (veľké množstvo prachu), nabitie timerov, krátka kontrola internetu (správy, fb...) a spánok. Plne sa tu prejavilo krédo RO na EHC: Život range officera nie je pre každého, ale ani nie každý, sa môže stať range officerom.
Naozaj tu bolo vidieť na veľkej väčšine RO, že ich táto práca baví. Počasie počas týchto dvoch týždňov sa pohybovalo cez deň medzi 32 – 36 °C a v noci 18 – 22 °C. No kvalitná horúčava.
Strelci mali podmienky trochu iné. Ich režim pozostával z jedného dňa voľna a štyroch dní strieľania, kde strieľali dva dni po 6 stage do obedu a dva dni po 6 stage poobede. Samozrejme ani oni to nemali ľahké. Bolo treba dosiahnuť čo najlepšie výsledky v horúcom počasí. Väčšina slovenských strelcov bojovala v tejto horúčave s virózou. Nič príjemné.
Ale čas plynul ako voda a v dobrej nálade a s únavou sme došli ku dňu vyhlásenia výsledkov. Awarding ceremony bol usporiadaný v inom meste a pre nás mal prísť autobus. Po hodine čakania sme sa rozhodli znovu raz dostať sa na miesto podujatia na vlastnú päsť. Pomohol nám môj RO zo Španielska a zobral nás osobným autom.
Awarding ceremony bol zorganizovaný pekne a ME 2013 boli ukončené. Plní zážitkov a emócií sme sa vrátili na hotel.
Posledný deň pobytu v Portugalsku sme využili úplne ináč a veľmi príjemne. Keďže sme odlietali až večer, hneď ráno sme sadli do taxíka (samozrejme taxikár rozprával len po portugalsky) a vydali sme sa konečne aj my pozrieť Atlantický oceán. Po perfektnom oddychovom dni pri oceáne sme večer odlietali smerom Porto-Lisabon-Budapest. Let prebiehal bez problémov, iba sme si uvedomovali, že krásne strelecké dva týždne skončili a vraciame sa do reality života. Keďže nám nedovolili zbrane dať do batožiny, tak v Budapesti, kuriózne pri čakaní na batožinu pri dopravníkovom páse sa popri kufroch objavovali aj zbrane vo svojich typických plastových obaloch. S nami v lietadle boli aj strelci z Maďarska, a tak na dopravníku sa objavilo zbraní pomerne dosť. Zaujímavý pohľad. S radostnými výkrikmi „tam je moja a tam je Tvoja“ sme si pozbierali zbrane a batožinu a vydali sme sa k autám. Naše portugalské dobrodružstvo skončilo príchodom domov ráno 16.09.2013 okolo 8.00hod.
Bolo to namáhavé, ale krásne. Doporučujem každému kto má rád streľbu a IPSC.
Zdroj: Szabó Alexander, prezident SADS
