No active "ca-sidebar-197687" sidebar

KULTURISTIKA: Do regiónu pribudli ďalšie cenné kovy

Renata-SekerekovaRegión Gemer-Malohontu sa môže popýšiť ďalšími cennými kovmi, o ktoré sa postaral rimavskosobotský kulturista Roland Brosman a bikini fitness-ka Renata Sekeráková z Lučenca, ktorá je zverenkyňou trénera Petra Žíroša z Rimavskej Soboty. Obidvaja pretekári si z medzinárodnej súťaže v Žiline priniesli so sebou cenné kovy. Redakcia Rimava.sk oboch vyspovedala. Tým prvým bola bikini fitness-ka Renata Sekeráková, ktorá si z preteku priniesla striebornú medailu. Prezradila nám od kedy sa venuje tomuto športu, čo pre ňu znamená i to, čo ju okrem fitness-u ešte baví.

Renata SekerekovaAko a kedy ste sa k cvičeniu dostali?
K cvičeniu som sa dostala vďaka môjmu bratovi, ktorý sa cvičeniu venoval už predtým. Po ukončení štúdia v Bratislave som sa chcela zdokonaliť v anglickom jazyku a preto som sa rozhodla vycestovať v rámci programu Work and Travel do Kanady. Tam som pobudla dva roky a po návrate domov som mala nejaké to kilečko (viac kilečiek) navyše. Nie som tip, čo sa sťažuje, rozpráva o tom, že chce zhodiť, ale nič preto nerobí a tak som naklusala s bratom rovno do posilky. Snažila som sa to všetko riešiť kardiom a vôbec som necvičila silovo. Upravila som si stravu a naďalej sa venovala jazdectvu. V tom období sa začali na facebook-u objavovať fotky bikinárok a mne sa strašne páčil ten tip postavy. Začala sa som sa o to kus zaujímať a zistila som, že hodinovým kardiom vo fitku taký zadok ako vidím na obrázku asi nedosiahnem 🙂 Poprosila som brata a kamarátov, aby mi ukázali nejaké cviky a tak som začala cvičiť aj silovo, síce len nohy, zadok lebo samozrejme som sa bála, že budem mať veľké svaly 🙂 Motivovala som sa, že raz budem mať aj ja tú postavu z obrázkov až to prerástlo do myšlienky, že vlastne aj ja by som chcela začať súťažiť.

Čo Vás k tomu motivovalo?
Ako som už spomenula stanovila som si v hlave cieľ, že to dokážem a makala na sebe. Síce tá cesta bola dlhšia ako som pôvodne myslela, ale podstatné je, že ten prvotný cieľ som dosiahla. Postupne však prichádzali a prichádzajú nové ciele, ktoré ma motivujú makať na sebe viac a viac.

Kto je Vaším trénerom?
Mojím trénerom je Peter Žíroš, ktorý pri mne stojí od mojej prvej súťaže v Nitre 2015. Myslím, že sme si veľmi sadli, čo sa týka tréningov a aj po ľudskej stránke. Je to človek, ktorý ma na tréningoch dokáže neskutočne motivovať a aj keď si myslím, že už som na pokraji síl on mi nedovolí vzdať sa. Je prísny, dôsledný a to ja potrebujem. Zostavuje mi tréningové plány, stravu a kontroluje ako všetko dodržiavam. Trénujem v Rimavskej Sobote v dvoch fitnesscentrách, kde ma podporujú a držia mi palce. Tento šport je finančne veľmi náročný a sponzora zatiaľ nemám, preto som veľmi vďačná za akúkoľvek podporu a zároveň by som chcela nájsť nejakého sponzora, ktorý by mi pomohol v príprave na jesennú sezónu.

Ako často trénujete?
Záleží podľa toho v akej fáze sa nachádzam. Rozdielne sú tréningy v objemovej fáze a v diéte pred súťažou. Každopádne som človek, ktorý neobsedí len tak. Nemám rada dni, keď nič nerobím aj keď viem, že regenerácia je veľmi dôležitá. Objemové tréningy sú u mňa o menšom počte opakovaní a ťažších váhach hlavne ak ide o nohy a zadok. Vrchnú časť tela mám celkovo svalnatú, tak sa to snažím udržať a nenaberať zbytočný objem, predsa len chcem ostať pekne ženská. Tu mám kus voľnejší režim, tak sa popri tréningu venujem jazdeniu, veľmi ma chytilo behanie, rada plávam a chodím na turistiku. Pred súťažou trénujem dvojfázovo, kedy mám ráno silový tréning a večer kardio, kde pridávam aj brucho. Trénujem systémom 6 plus 1, pričom mám v nedeľu voľno. Partie mám rozdelené nasledovne: chrbát + biceps, nohy, ramená + triceps + prsia. Večer robím kardio približne 40 minút, alebo intervalovo okolo 30 minút - to závisí od chuti a hlavne od toho, aká som unavená po celom dni v práci. Vo fáze pred súťažou cvičím viac opakovaní a sérií, ale pri nohách sa snažím ponechať rovnakú váhu, aj keď v diéte som dosť unavená a odráža sa to na sile. Na oboch fázach prípravy však milujem, že ide o prekonávanie prekážok vo vlastnej hlave. Obrovskej disciplíne v strave a dodržiavaní tréningového plánu. Naučiť sa prekonávať únavu z diéty, bolesť pri cvičení a pokračovať v tréningu.

Aké skúsenosti so súťažami už máte?
Prvou súťažou boli majstrovstvá Slovenska žien v Nitre na jar 2015, kde som obsadila 7. miesto. V jesennej sezóne 2015 som absolvovala dve súťaže. Prvou bol Tatranský pohár, kde som dosiahla na 10. priečku. Ďalšou súťažou bol Mozolani Cup, kde som skončila na 7. mieste. Túto sezónu som zahájila majstrovstvami Slovenska žien v Nitre, kde som v kategórii do 166 centimetrov obsadila 3. miesto. O dva týždne sa konala moja prvá medzinárodná súťaž Diamond cup v Žiline, kde som obsadila v kategórii do 166 centimetrov 2. miesto s jednobodovým rozdielom od prvej pretekárky z Talianska.

Prečo ste sa prihlásili do súťaže v Žiline?
Diamond Cup bola medzinárodná súťaž na Slovensku. Možnosť porovnať sa s konkurenciou zo sveta. Bola to obrovská výzva a keď chcem pokračovať chcela som vedieť ako obstojím na pódiu aj v takejto konkurencii. Nebojím sa ani kritiky ani prehry aj to negatívne nás posúva, nie len chvála a úspechy. Aj keď sa musím priznať, že som to v príprave skoro vzdala kvôli osobným problémom, každodennému dochádzaniu z Lučenca, do toho práca, dvojfázové tréningy, diéta, ale vtedy ma Peťo veľmi podržal tým, že ma neľutoval a uvedomila som si, že tá motivácia je oveľa väčšia ako všetky prekážky. A potom ten pocit, keď som tam stála s medailou na krku sa ťažko opisuje 🙂

Aká bola konkurencia a priebeh súťaže?
Prezentácia bola už v piatok, takže spolu s bratom sme večer dorazili do Žiliny, kde som sa odprezentovala, ubytovala a už len ležala s vyloženými nohami :). V sobotu som mala tiež ešte regeneračný deň, kedy som sa snažila, čo najviac ostať pokojná. Absolvovala som prvý nástrek farby, ktorú na súťaži zabezpečovali najväčší profíci. Sobota prešla rýchlo a v nedeľu som štartovala. Od rána začal klasický predsúťažný zhon - nástrek, make-up, vlasy, plavky, doplnky, cukrovanie, ležanie, napumpovanie a ten najočakávanejší moment príchod na stage. Súťaž mala super priebeh, všetko šlo rýchlo, nikde sa vyslovene nečakalo. Nebola som ani nervózna a užívala som si to. V publiku som mala podporu brata, kamarátov a samozrejme trénera. Prvé kolo sme nastúpili všetky súťažiace spolu na pódium, kde nás porovnávali. Nasledovalo prvé vyvolávanie, kde som bola vyvolaná aj ja. Finále nasledovalo asi o pol hodinu. Netrpezlivo sme čakali či som alebo nie v top 6-ke. Nikdy to neviete s určitosťou, ale asi som tak veľmi verila v seba, že sa mi to splnilo a číslo 30 bolo vo finále. Nasledoval Iwalk a samostatná prezentácia. Myslím, že na moje pomery a skúsenosti s pózovaním som to celkom dobre uhrala. Po Iwalku a porovnávaní sme sa zoradili a každá z nás dúfala, aby jej číslo zaznelo medzi poslednými. Neviem už ani opísať tie pocity, keď sme tam ostali stáť dve. Zaznelo moje číslo a vtedy som si uvedomila, že sa mi splnil ďalší cieľ, mať tú peknú medailu na krku a užívať si ten pocit.

Ktorý doterajší úspech je Váš najväčší?
Najviac si cením úspech v Žiline, keďže šlo o medzinárodnú súťaž, ktorú hodnotili aj medzinárodní rozhodcovia. Napriek medaily však stále vidím obrovský priestor na zlepšenie a preto každým rokom je najväčší úspech, keď vidím, že som sa zlepšila a opäť prekonala samú seba. Samozrejme vďaka všetkým, čo pri mne stoja, podporujú ma a vďaka trénerovi Peťovi, že vo mňa verí stále a venuje sa mi, a tiež do toho dáva veľa. Aj keď medailu mám na krku ja, mal by ju dostať aj on.

Vieme o Vás, že sa venujete aj inému športu - behu, kde ste dosiahli rovnako pekný výsledok - napríklad naposledy Beh sliačskym chotárom, a to 3. miesto. Venujete sa ešte aj iným športom? Čo je pre Vás bližšie, fitness alebo spomínaný beh?
Mojou srdcovkou je môj kôň a navždy aj ostane. Je to moja najväčšia láska a pri jazdení úplne vypnem. Túto sezónu som sa zatiaľ nezúčastnila žiadnych jazdeckých pretekov, ale možno teraz, keď mám viacej času niečo potrénujem a pôjdem na nejakú súťaž rekreačne. Vďaka zoskupeniu Bežci mesta Lučenec ma veľmi začal baviť beh a ako píšete bola som aktívna aj v tomto smere. Vďaka práci som sa dostala do Slovinska na Istrski maraton (hlavným sponzorom bola jedna z bánk v Rimavskej Sobote, ktorá nám zasponzorovala účasť) som sa umiestnila na 6. mieste na 11,5 kilometra z 1045 pretekárok, nasledoval Beh sliačskym chotárom, kde sme išli z Lučenca plný autobus, čo bolo úplne super, že sa niečo také zorganizovalo a to vďaka Jurajovi Rajtókovi a tam som obsadila 3. miesto. Tento víkend sa opäť s bežcami mesta Lučenec chystáme na beh do Divína a veľkou výzvou bude pre mňa v auguste beh od Tatier k Dunaju, ktorého sa spolu s 12-členným tímov kolegov z celého Slovenska zúčastním aj ja.

Redakčne upravené
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Renata Sekeráková


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross